Vítanie nového roka odpaľovaním petárd a ohňostrojov, ktoré každým rokom naberá na stále väčšej a väčšej intenzite, predstavuje pre väčšinu ľudí potešenie. Človek však pri týchto doslova bujarých oslavách akoby pozabudol na zvieratá, ktoré počas silvestrovskej noci prežívajú pocit stresu, ba až strachu.
Živočíchy sú mnohokrát citlivejšie na optické i akustické vnemy. Ich zmysly sú dokonalejšie ako zmysly človeka, a tak sú aj výrazne vzrušivejšie na príslušné podnety z okolia. Farebné efekty z pestrofarebných svetlíc a ohňostrojov, ktoré sa nám ľuďom tak páčia, predstavujú pre živočíchy nepoznaný podnet, ktorého sa boja. Podobne výbuchy petárd vyvolávajú u živočíchov, najmä tých, ktoré žijú v odľahlých lokalitách a sú naladené priam na hladinu absolútneho ticha, pocity stresu. Majitelia psov, zvierat, ktoré sú citlivými barometrami na prah svetelného i hlukového smogu, vedia svoje o vystresovaní svojich miláčikov počas silvestrovskej noci. Ak majú príležitosť, túlia sa k pánovi, v iných prípadoch vyhľadávajú rôzne úkryty, kde sa aspoň čiastočne chránia pred nepriaznivými účinkami svetelno-akustických efektov. Aj iné domáce zvieratá, najmä kone, ale aj kravy, ovce, či ošípané očividne prejavujú pocity strachu z hlučných a oslepujúcich osláv, pričom sa ich zmocňuje nepokoj, triaška, močia a defekujú. Ani domáca hydina nie je odolná.
Ešte horšie sú na tom divé zvieratá vo voľnej prírode, ktorých stupeň plachosti je omnoho vyšší než u domácich zvierat. Pre zvieratá žijúce voľne v zátišiach prírody sú svetelné a akustické javy niečo cudzie, s čím sa za života nestretli. Zvieratá sa môžu splašiť a bezhlavo utekať preč od stresového faktora, nehľadiac na prekážky, ktoré im stoja v ceste (oplotenie). Vtáky takýto rušivý činiteľ prebudí a uprostred noci opustia nocoviská a hľadajú útočisko ďaleko od stresového zdroja.
Ako ukazujú pozorovania z ostatných rokov, napríklad sýkorky, ktoré inak počas mrazivých zimných nocí upadajú do akejsi letargie (znižujú teplotu tela asi o 10 °C), počas ktorej sa utlmujú fyziologické procesy v organizme, pri výbuchoch petárd a delobuchov precitajú a vystresované opúšťajú miesta nočného odpočinku. Výskumy ukázali, že miesta, kde zažili nepríjemnú skúsenosť, na niekoľko dní opúšťajú a s obavou a nedôverou sa sem neskôr opäť navracajú, avšak v oveľa menšom počte. Čím je svetelno-akustický stresový faktor silnejší, tým viac vtákov opustí pôvodné prostredie, a tým menej sa ich neskôr aj vráti. Keby sa odpaľovanie zábavnej pyrotechniky dialo len v centrách miest a dedín na miestach vopred na to určených, kde sa zvieratá počas silvestrovskej noci nevyskytujú, nebol by tento celosvetový módny zvyk vítania Nového roku pre bezbranné stvorenia až taký škodlivý. Hriešne na tomto výstrelku ľudskej pospolitosti je, že si zábavnú pyrotechniku berie na silvestrovské pobyty na hory. Tam ju potom bez uvažovania odpaľuje pri hoteloch a chatách nachádzajúcich sa uprostred prírody.
Preľaknuté zviera môže bezhlavo vbehnúť pod auto či vlak alebo inak neadekvátne zareagovať na výrazný negatívny podnet z vonkajšieho prostredia. Posttraumatický šok môže vyústiť až do úplného vykoľajenia živočícha z obvyklých noriem správania sa – strata plachosti alebo naopak nárast agresivity. Na zážitok zo silvestrovskej noci zvieratá len tak rýchlo nezabudnú. Záblesky a rachot z ohňostroja ich mátajú ešte dlho po prelome rokov a na psychike živočíchov s nervovou sústavou to môže zanechať ťažko hojiteľné rany.
Ak už musí naša planéta strpieť bujaré oslavy človeka súvisiace s príchodom nového roka, nech sa ich pozitívno-negatívnym účinkom vystavujú len ľudia a nezaťažujú nimi ostatné živočíchy. Obzvlášť odľahlé prírodné lokality, ktoré sú ešte ako-tak nezamorené svetelným a akustickým smogom spôsobeným človekom, by mali zostať natrvalo ušetrené od takéhoto roztopašného počinu človeka.
Ing. Miroslav Saniga, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV
Staré Hory
