Jedným zo zavlečených amerických živočíchov do Európy, ktorý sa postupne rozšíril aj na Slovensku, je medvedík čistotný. Malý predátor unikol z umelých chovov a udomácnil sa vo voľnej prírode.
Prišelcami sú nové druhy, ktoré sa u nás v minulosti nevyskytovali, pričom niektoré k nám prišli spontánne, ale väčšinou pričinením človeka. Chovali ich ako kožušinové zvieratá alebo poľovnú zver. Medvedík čistotný (Procyon lotor) je druh, ktorý dokázal osídliť všetky typy životného prostredia v Severnej Amerike, od rozsiahlych lesov a morského pobrežia až po dediny a mestá. Aj tohto malého predátora doviezli pôvodne do európskych kožušinových fariem. Počas druhej svetovej vojny sa najmä v Nemecku dostal do voľnej prírody, keď pri útokoch vojsk boli chovné stanice zdemolované. Malí utečenci postupne vytvorili voľne žijúce populácie a začali sa šíriť na východ.
Medvedík čistotný prežil aj v novom prostredí vďaka schopnosti prispôsobiť sa novým podmienkam a rôznym druhom potravy.
Zručné labky
Medvedík čistotný sa vyskytuje v listnatých a zmiešaných lesoch so starými stromami, podrastom a možnosťami úkrytu. Uprednostňuje blízkosť vody. Žije väčšinou samotárskym životom, pričom najčulejší je za súmraku a v noci. Za svoju schopnosť prežiť vďačí prispôsobeniu sa najrozmanitejším podmienkam prostredia a rôznym druhom potravy. V zime znižuje svoju aktivitu, ale na zimný spánok sa neukladá. Pri hľadaní potravy zohráva významnú úlohu hmat. Prednými labkami dôkladne ohmatáva všetky možné predmety. Má až prekvapivo šikovné prsty. Zo zajatia tohto zvieraťa je známe, že s trochou námahy dokáže kľučkou otvoriť domové dvere a poznáme aj prípady, keď si otvoril chladničku, aby si pochutil na jej obsahu. Hlavnú časť jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Začiatkom jari a v lete prehrabáva pôdu, kde hľadá larvy hmyzu, dážďovky a slimáky. V plytkej vode pátra po vodných slimákoch, kôrovcoch alebo žabách. Vyberá tiež vajcia z hniezd vtákov alebo chytá vtáčatá. Rýchlu a pohyblivú korisť však nevie uloviť. V jeseni konzumuje najmä bukvice, žalude, rôzne bobule a zvyšky poľných plodín, čím si buduje tukové rezervy na zimu.
Umývanie potravy
V literatúre sa často uvádza, že si umýva potravu. Autori sa odvolávajú na správanie sa medvedíka v zajatí, no vo voľnej prírode to zatiaľ nikto nezaznamenal. Máčanie potravy vo vode nemá nič spoločného s jej umývaním, ale umožňuje medvedíkovi použiť jeho obvyklú metódu vyhľadávania a detekcie potravy vo vode.
Pre medvedíka čistotného je typická čierna maska na tvári a hustý, priečne čierno pruhovaný chvost. Toto sú dôležité znaky, ktoré pomáhajú odlišovať toto zviera od zameniteľných druhov – jazveca lesného a psíka medvedíkovitého. Medvedík, tak ako veľké medvede, došliapava na celú plochu chodidla. Dorastá do veľkosti líšky, ale pohybuje sa odlišne. Rád sa šplhá a napriek svojej hmotnosti sa obratne pohybuje v korunách stromov.
Kožušina ako platidlo
Medvedík čistotný poskytuje jednu z najhodnotnejších kožušín spomedzi všetkých severoamerických divožijúcich zvierat. Preto ho ľudia stále vo veľkom lovia a chytajú do pascí. Boli časy, keď sa tieto kožušiny cenili tak, že sa bežne používali ako platidlo.
V strednej Európe, teda aj na Slovensku, našiel medvedík voľnú pozíciu v zvieracom svete a začal ju úspešne využívať. Nemožno sa na neho hnevať za to, že sa tu v pomerne krátkom čase udomácnil.
Jozef Ferenec, foto autor
