Jedným z nevítaných prišelcov v našej prírode je psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides). Pre veľmi žiadanú kožušinu ho doviezli v tridsiatych rokoch minulého storočia z Ďalekého východu aj na západ Ruska a odtiaľ sa rozšíril až do strednej Európy.
Psík medvedíkovitý sa rád zdržiava v okolí vôd na podmáčaných stanovištiach a v listnatých lesoch. Vďaka čiernej tvárovej maske sa podobá severoamerickému medvedíkovi čistotnému, hoci vôbec nie sú príbuzní. Spoločné majú najmä to, že oba sú nové druhy, ktoré sa u nás v minulosti nevyskytovali. Psík je veľký približne ako líška, má však omnoho kratšie nohy a chvost. Na prvý pohľad pripomína skôr jazveca než psovitú šelmu. Pôvodne sa vyskytoval len na Ďalekom východe. Má nevšednú schopnosť populačnej expanzie. Úspešne sa usídlil aj na Slovensku, čo poukazuje na zvyšovanie jeho početnosti a rozširovanie areálu.
Psík obýva rozmanité biotopy, ale najradšej sa zdržiava v zalesnených územiach s dostatočne hustým porastom a v blízkosti riek či rybníkov, ktorých brehy sú zarastené tŕstím.
privandrovalec – medvedík čistotný.
Rodinné skupiny
Psíky žijú v pároch či v malých rodinných svorkách na vlastných územiach, ktoré sa môžu prekrývať s územím inej skupiny. Na určitých miestach zanechávajú výkaly a tieto miesta pravidelne navštevujú. Predpokladá sa, že slúžia ako hraničné značky. Obývajú rozmanité biotopy, ale najradšej sa zdržiavajú v zalesnených územiach s dostatočne hustým porastom a v blízkosti riek či rybníkov, ktorých brehy bývajú zarastené tŕstím. Vo väčších skupinách sa zdržiavajú najmä v období rozmnožovania. Vo februári a marci môžeme neraz počuť ich prenikavé a kňučavé zvuky, ktorými sa ozývajú, nebrechajú však ako naše psy. Je zaujímavé, že počas zimy upadajú do zimného spánku, čo je medzi psovitými šelmami ojedinelý jav.
stanovištiach v okolí vôd.
Bojazlivý
Psík medvedíkovitý deň prespáva väčšinou stočený do klbka v nejakom podzemnom úkryte. Občas mu poslúži aj dobre ukrytý nocľah v hustom poraste, či v dutom strome. Niekedy opustí noru tiež cez deň, avšak pri najmenšom náznaku nebezpečenstva okamžite mizne v úkryte. Je plachý a keď ho zaženieme do úzkych, bráni sa zúrivým hryzením. Tento druh je aktívny výlučne v noci. Za večerného súmraku opúšťa pelech a vydáva sa na lov. Pri vyhľadávaní potravy, na ktorú využíva hlavne čuch, sa svojím územím pohybuje zväčša samotársky. Nepatrí medzi vynikajúcich lovcov, a preto si vyberá ľahšie polapiteľnú korisť. Nedokáže sa ani dobre šplhať, ale zato šikovne podlieza husté podrasty a majstrovsky sa v nich vie ukryť. Jeho jedálny lístok je premenlivý a pestrejší ako majú iné psovité šelmy. Tvoria ho najmä malé hlodavce, obzvlášť hryzce vodné a iné hraboše, vtáčie vajíčka a ich mláďatá. Z rastlinnej potravy sú to rôzne bobule alebo žalude. Ak žije v blízkosti rieky, loví v plytkej vode aj ryby a vodný hmyz.
Invázny druh
Psík medvedíkovitý je zavlečeným a v našej prírode nežiaducim živočíchom. To znamená, že sa donedávna na našom území nevyskytoval a teraz sa nekontrolovane sa šíri a ohrozuje pôvodné druhy, ktoré majú v prírode podobnú funkciu. Oberá ich tak o potravu, vytláča z biotopu a môže mať na svedomí ich vyhynutie.
Lov na psíka
Psík nepatrí medzi chránené druhy zveri. Keďže ide o nepôvodný druh, podľa vykonávacej vyhlášky k zákonu o poľovníctve je na Slovensku povolený jeho celoročný odstrel.
Jozef Ferenec, foto autor
