Červená farba má až fyzický vplyv na ľudský organizmus, pretože môže dokázateľne zvyšovať tlak krvi, zrýchľovať tep, zvyšovať metabolizmus aj rýchlosť dýchania. Je farbou, ktorá málokedy necháva človeka chladným.
Červená patrí medzi základné farby spektra a zodpovedá najnižším frekvenciám, ktoré dokáže oko vnímať. Je to monochromatická farba s vlnovou dĺžkou asi 700 nm (625 – 740 nm). Svetlo s ešte nižšou frekvenčnou dĺžkou už ľudské oko nie je schopné vnímať, ide o tzv. infračervené žiarenie. Červená je základnou farbou pri aditívnom miešaní farieb, jej doplnkovou farbou je tyrkysová.
Červený prírodný pigment vyrobený z okra bol jednou z prvých farieb používaných v praveku. V minulosti Egypťania a Mayovia farbili červenou svoje tváre pri rôznych významných ceremoniáloch. Rímski generáli sa odievali do červeného, keď oslavovali víťazstvá. V Číne sa táto farba používala na farbenie keramiky a neskôr brán a stien palácov. V 19. storočí sa začali používať prvé syntetické červené farbivá.
Psychológia farby
Červená je emocionálne intenzívna farba, aktívna, živá, teplá a nápadná. V pozitívnom smere predstavuje silu, energickosť, živosť a odvážnosť. Negatívne sa spája s drzosťou, ostrosťou, aroganciou, nástojčivosťou a vyzývaním na akciu. Všetky tieto jej charakteristiky sú dôvodom, prečo sa využíva na plochách, ktoré by nemali byť prehliadnuté – výstražné tabule, dopravné značky, reklamné plochy, logá, pútače… Výskumy potvrdili, že červená povzbudzuje chuť do jedla, zvyšuje hlasitosť reči, ba dokonca môže podnecovať na agresívne správanie. Psychologicky symbolizuje vzburu, prevrat, či dokonca revolúciu a vojnu. Je farbou krvi, ktorá predstavuje život, ale aj boj a smrť. Červené prvky na štátnych vlajkách často odkazujú na krv padlých bojovníkov, boj za nezávislosť, revolúciu, slobodu a sebaobetovanie. Zo spoločenských zriadení je červená symbolom komunizmu a socializmu.
Vnútri organizmov…
Veľa orgánov v ľudskom tele má červenú farbu vďaka prítomnosti veľkého množstva červených krviniek, erytrocytov. Aj samotná krv má rôzne odtiene červenej farby. Dôvodom je vysoká koncentrácia erytrocytov, ktorú majú rôzne živočíšne druhy rozdielnu. Vo všeobecnosti platí, že čím je erytrocyt väčší, tým je ich v organizme menej.
Z cicavcov majú najväčšie erytrocyty ťava (Camelus), približne 10,5 µm, a mrož ľadový (Odobenus rosmarus), asi 10 µm. Najmenšie erytrocyty s veľkosťou 2,5 µm má kabar pižmový (Moschus moschiferus). Červené krvinky človeka majú veľkosť 7,2 µm, muži ich majú 5 × 10^12 v litri krvi, ženy 4 × 10^12. Erytrocyty majú červenú farbu vďaka prítomnosti hemoglobínu. Ten sa skladá z dvoch častí. Jednou je hem, derivát chemickej zlúčeniny porfyrínu, a druhou globín, bielkovina tvoriaca dva páry reťazcov. Úlohou hemoglobínu je viazať dýchacie plyny, kyslík alebo oxid uhličitý, a tie prenášať v krvnom riečisku. Zdravý muž má 130 až 170 gramov hemoglobínu v jednom litri krvi, zdravá žena v priemere o 10 gramov menej. V piatich litroch krvi má človek až takmer 800 gramov hemoglobínu. Vďaka prítomnosti železa v štruktúre hemu dokáže hemoglobín absorbovať všetku vlnovú dĺžku viditeľného svetla okrem červenej časti, ktorú odráža. Preto vidíme krv ako červenú. Červená farba mäsa je okrem zvyškovej krvi spôsobená aj myoglobínom obsiahnutým v svalových vláknach.
RNDr. Michaela Havrlentová, PhD.
NPPC-VÚRV v Piešťanoch
FPV UCM v Trnave
Foto Pixabay
