Štúdia vypracovaná tímom vedeným Justinom Mankinom z Kolumbijskej univerzity v New Yorku vyvracia dlhodobo tradované názory na to, ako zmeny podnebia pôsobia a budú pôsobiť na prijímanie a vydávanie vody vegetáciou. Vedci si totiž položili otázku: Do akej miery zmení vplyv oxidu uhličitého a otepľovania prostredia príjem a výdaj vody rastlinami?
Aby vedci mohli stanoviť, ako sa voda v podobe zrážok rozdelí medzi vegetáciu, pôdu a vodné toky, siahli vo svojich úvahách po matematickom modelovaní. S rastúcim obsahom CO₂ v ovzduší rastliny potrebujú na fotosyntézu menej vody, takže zvyšujú vlhkosť prostredia. Súčasne sa so zvyšujúcou teplotou predlžuje vegetačné obdobie – rastliny môžu dlhšie rásť a spotrebovávať vodu, čím pôda väčšmi vysychá. Narastajúca hladina CO₂ v ovzduší povzbudzuje vegetáciu k väčšiemu rastu, pretože sa výkon fotosyntézy zvyšuje.
Podľa štúdie sa bude viac vody do pôdy a tokov dostávať len v trópoch a vo vysokých nadmorských výškach. V iných oblastiach, naopak, významne preváži predĺžené vegetačné obdobie a zosilnená fotosyntéza, takže bude viac vegetácie spotrebovávať po dlhší čas viac vody, ktorá sa preto bude z prostredia vytrácať. A tak v miernom pásme, teda v Severnej Amerike, Európe a veľkej časti Ázie, rastliny nechajú pre pôdu a vodné roky menej vody ako teraz, aj keď v týchto regiónoch môže spadnúť viac zrážok a rastliny dokážu využívať vodu efektívnejšie, potvrdzuje jeden zo spoluautorov štúdie Benjamin Cook.
