Ak potrebujeme pomoc, nemali by sme sa báť o ňu požiadať – a to platí aj pre robotov. Vedci zo švédskeho Kráľovského technického ústavu KTH úspešne dokončili projekt Európskej únie, ktorého predmetom bolo umožniť robotom navzájom spolupracovať aj pri zložitých úlohách a dorozumievať sa pritom výhradne rečou tela.
Dimos Dimarogonas z KTH (zodpovedný za projekt RECONFIG) podotkol, že v rámci jeho projektu boli vyvinuté protokoly, umožňujúce robotom požiadať jeden druhého o pomoc, ako aj rozoznať, kedy blízky robot potrebuje pomôcť. Dimarogonas povedal, že ich roboti sú viac než ochotní prerušiť aktuálnu činnosť a ísť pomôcť robotovi, ktorý ich o to poprosil. Vďaka takémuto ústretovému správaniu dokážu roboti spolupracovať aj pri náročnejších činnostiach a riešiť neustále sa meniace výzvy a rozhodnutia – podobne, ako to robia aj ľudia.
Autonómne stroje zvyknú čeliť rôznym výzvam a je nevyhnutné, že sa eventuálne prepracujú až k takým problémom, ktoré jediný robot jednoducho nedokáže vyriešiť. Spolupráca môže byť zameraná na zdvíhanie, či nosenie predmetov, ale aj na rôzne pokročilejšie činnosti v domácnosti, či továrni.
Na projekte, ktorý dosiahol svoj cieľ v máji 2016, sa podieľala aj Aaltova univerzita, aténska Národná technická univerzita, či parížsky École Centrale. Pri prezentáciách svojich výsledkov ukázali vedci nové schopnosti svojich komerčne dostupných strojov, medzi ktoré patrili aj roboti NAO. Diváci mohli vidieť, ako jeden robot ukázal na objekt, z čoho druhý robot vyrozumel, že prvý robot potrebuje pomôcť ho zdvihnúť.
Obrazová spätná väzba, ktorú si roboty navzájom vymieňajú, musí byť účinne preložená do jednotného správania, zameraného na ten istý objekt. Moderná zraková technológia im umožňuje pochopiť, že daný objekt je stále tým istým objektom, aj keď sa naň roboti pozerajú z rôznych uhlov. Tak sa nakoniec prepracujú k finálnemu rozhodnutiu, či sa majú pustiť do spoločnej práce.
Ďalšie ukážky zahŕňali dvoch robotov, ktorí spoločne niesli objekt – pritom jeden viedol toho druhého. To znamená, že druhý robot si musel prostredníctvom tlaku na objekt, ktorí niesli, uvedomovať, čo od neho predný robot chce. Je to ako keby dvaja ľudia niesli stôl, a len predný človek vedel kam ho majú položiť. Človek by v takomto prípade vycítil akým smerom má ísť prostredníctvom toho, ako vedúci človek stolom pohybuje.
To je presne to, čo predviedli aj roboti a predviedli to bez akéhokoľvek usmerňovania ľuďmi – roboti reagovali autonómne a v reálnom čase. Projekt tiež využil inovatívny komunikačný protokol, ktorý mal za cieľ minimalizovať potrebnú komunikáciu. Keď je potrebné pomôcť, vyšle sa žiadosť o pomoc, ktorá je prostredníctvom pomocného robota doručená inému robotovi, a ten príde prvému robotovi na pomoc – nejde teda o čisto priamu interakciu.
