Mikroskopický svet ukrýva veľa tajomstiev, ktoré čakajú na odhalenie. Na prvý pohľad neviditeľné jednobunkové organizmy majú podľa zistení vedcov veľa spoločného napríklad s inteligentnými morskými predátormi.
Takmer každé nahliadnutie do sveta jednobunkových organizmov prináša niečo nové. Živá bunka je zložitý dynamický systém a nie je to inak ani v prípade jednobunkovcov. Tento na prvý pohľad pomerne jednoduchý organizmus je schopný vykonávať všetky procesy a funkcie potrebné pre život. A hoci ide len o jednu jedinú bunku, efektivitou prežívania nezaostáva za mnohobunkovými organizmami.
Život v kvapke vody
Jednobunkovce (Protozoa alebo Protista) sú všade okolo nás a tvoria obrovskú skupinu organizmov od meňaviek, rôznych bičíkovcov až po rozmanitú skupinu nálevníkov. Napriek svojim väčšinou malým rozmerom majú tieto organizmy v prírode veľký význam. Tvoria základ vývoja rastlinnej aj živočíšnej ríše. Mnohé sa podieľajú na vzniku hornín, sú dôležitou súčasťou potravných reťazcov a niektoré slúžia ako modelové organizmy pre široký vedecký výskum, napríklad v medicíne, potravinárstve či poľnohospodárstve.
O existencii jednobunkových organizmov sa ľudstvo dozvedelo až po objavení prvého mikroskopu. Za prvotný údaj bádania v protistológii (náuka o jednobunkových živočíchoch a rastlinách) však možno považovať rok 1676. Holandský obchodník a vedec Anthony van Leeuwenhoek, nazývaný aj otec mikrobiológie, objavil početné animacula (malé zvieratká) v kvapke dažďovej vody, ktoré teraz poznáme pod názvom nálevníky. Nielenže ich pozoroval, ale ich aj nakreslil a opísal.
Nálevníky patria medzi najvyššie organizované jednobunkovce a v súčasnosti sú predmetom mnohých štúdií. Tešia sa neustálej pozornosti renomovaných vedcov i laických bádateľov. Jednou z oblastí výskumu je skúmanie rozmanitosti potravných stratégií, ktorá výrazne konkuruje aj škále potravných správaní vyšších živočíchov.
V jednote je sila
Nálevníka Parentocirrus hortualis objavil na území Slovenska len nedávno vedecký tím z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského pod vedením doc. Evy Tirjakovej. Pohľad do mikroskopu vedcov prekvapil a pozornosť zaujal predovšetkým unikátny typ správania sa tohto jednobunkového organizmu.
Kvapka vody sa v jedinej sekunde mení na oceán a boj koristi s predátorom. Počas lovu koristi (presnejšie menších druhov nálevníkov alebo bičíkovcov) dochádza k spolupráci medzi niekoľkými jedincami. Synchronizovaným rýchlym pohybom postupne koncentrujú dostupnú potravu v čoraz menšom priestore. Po dôslednom zhromaždení začína tento nálevník dravec korisť vychytávať a požierať z izolovanej skupiny. Pravdepodobne dochádza v takto ohraničenom poli k oveľa ľahšiemu získaniu potravy s menšími stratami energie. Tento typ lovu koristi je pre tieto mikroskopické organizmy veľmi výhodnou adaptačnou stratégiou a pomáha im nielen zabezpečiť dostatok potravy, ale aj prežitie v prostredí. Práve tu nadobúda platnosť známe v jednote je sila.
Nálevník svojou loveckou technikou a spôsobom získavania koristi pripomína spôsob lovu niektorých morských dravcov, napríklad delfínov. Pri spozorovaní veľkého húfu rýb sa zhromaždia desiatky až stovky delfínov. Húf rýb sa pred blížiacimi sa delfínmi usiluje čo najrýchlejšie uniknúť, no tie svojou šikovnosťou obkľúčia ryby ešte skôr, ako sa stihnú rozpŕchnuť. Medzitým ryby inštinktívne vytvoria tesný guľovitý útvar, akési klbko, ako prostriedok ochrany. Podobne ako hladina kvapky vody v prípade koristi nálevníkov aj hladina oceánu tvorí neprekonateľnú prekážku, brániacu úniku. Korisť sa tak ocitne v pasci a v tomto okamihu začína pre delfíny, vrhajúce sa do stredu kŕdľa, čas kŕmenia. Ide o impozantné predstavenie, kde hlavnú úlohu stvárňuje samotná príroda s jej zákonitosťami.
Rarita či bežný úkaz?
Aj keď v prípade nálevníkov ide o napohľad ľahko preskúmateľné organizmy, nie sú doteraz známe ani potvrdené nijaké komunikačné mechanizmy, ktorými by sa dorozumievali.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v augustovom vydaní časopisu Quark.
Quark si môžete aj objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
RNDr. Simona Benčaťová
Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave
Foto a ilustrácia autorka
