Biela farba vzniká, keď do oka prichádza svetlo všetkých farieb. Jej opakom je čierna. Oko ju vníma v prípade, že z daného smeru neprichádza žiadne svetlo.
Nedostatok svetla môže byť spôsobený neexistenciou žiadneho zdroja svetla alebo tým, že príslušný materiál pohlcuje svetlo všetkých farieb namiesto toho, aby niektoré farby odrážal. Čierny pigment môže tvoriť zmes niekoľkých pigmentov, z ktorých každý pohlcuje niektoré farby, čím v konečnom dôsledku pohlcuje takú veľkú časť viditeľného spektra, že sa dá označiť za čierny.
Z histórie
Čierna bola jednou z prvých farieb používaných umelcami v neolitických jaskynných obrazoch, ktorí pred 18- až 17-tisíc rokmi kreslili býky a iné zvieratá dreveným uhlím. Neskôr pripravovali živšie čierne pigmenty spaľovaním kostí alebo mletím prášku oxidov mangánu a ich miešaním so živočíšnym tukom.
Pre starovekých Egypťanov mala čierna pozitívny význam, bola to farba plodnosti a symbol úrodnej čiernej pôdy okolo Nílu. Starogrécki umelci začali v 6. storočí pred n. l. vyrábať originálnou technikou hrnčiarske výrobky s čiernymi obrazcami. V sociálnej hierarchii antického Ríma bola čierna farbou remeselníkov, ale spájala sa aj s čarodejníctvom a mágiou.
V ranom stredoveku sa čierna spájala s temnotou a zlom. V 14. storočí vo väčšine Európy nosili čiernu farbu králi a kráľovský dvor, duchovní, sudcovia a vládni úradníci. V 19. storočí sa stala čierna farbou anglických romantických básnikov, podnikateľov a štátnikov. V 50. rokoch 20. storočia sa považovala za symbol individuality, intelektuálnej a sociálnej vzbury, bola farbou tých, ktorí neakceptovali zavedené normy a hodnoty.
Čierna sa spája so strachom, smútkom, stratou, pocitom beznádeje, dokonca symbolizuje koniec a smrť. Vnímame ju aj ako prejav agresivity, vzdoru a odporu. Preferujú ju uzavretí ľudia, ale aj osvietenci a rebeli, ktorí s niečím nesúhlasia. Možno práve preto je táto farba obľúbenou u dospievajúcej mládeže, aj medzi umelcami.
Zdroje tmavého pigmentu
Prvé čierne pigmenty z dreveného uhlia vznikali spaľovaním častí rastlín, najčastejšie kôry, koreňov alebo plodov rôznych stromov (ako orech, gaštan alebo niektoré druhy dubov). Vyprodukované čierne farby však boli často väčšmi sivé, hnedé alebo modrasté. Neskôr sa k takto získaným pigmentom pridávali piliny zo železa, pretože oxidy železa vytvorili tmavšiu čiernu farbu. Dubienky, malé guľovité nádory na duboch vytvorené chemikáliami produkovanými larvami ôs čeľade Cynipidae, boli veľmi vzácnym a drahým zdrojom čierneho pigmentu, ktorým sa ešte v 14. storočí farbili odevy kráľov a kniežat Európy.
V 17. storočí bol zdrojom čierneho pigmentu strom Haematoxylum campechianum z čeľade bôbovité pochádzajúci z tropickej Strednej Ameriky. Od polovice 19. storočia syntetické čierne farbivá vo veľkej miere nahrádzajú prírodné farbivá. Jedným z nich je nigrozín, zmes syntetických čiernych farbív vyrobená zahrievaním zmesi nitrobenzénu, anilínu a hydrochloridu anilínu v prítomnosti katalyzátora medi alebo železa.
Najčernejšia čierna je výnimočná čierna farba. Je taká čierna, že sa takmer nedá vidieť. Na jej vytvorenie sa používajú uhlíkové nanorúrky nanesené na hliníkovú fóliu, ktoré disponujú najvyššou zaznamenanou absorpciou svetla. Vedci z Rensselaer Polytechnic Institute v New Yorku oznámili v roku 2008 vytvorenie najtmavšieho materiálu na planéte, ktorý odráža iba 0,045 % svetla. Od februára 2016 za najtmavšiu farbu považovali Vantablack 2.0, pričom uhlíkové nanorúrky pohlcovali viac než 99,965 % svetla. V septembri 2019 inžinieri z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) vytvorili nový najčernejší materiál, ktorý pohlcuje až 99,995 % svetla. Praktické využitie môže nájsť napríklad vo vesmírnych teleskopoch.
RNDr. Michaela Havrlentová, PhD.
NPPC-VÚRV v Piešťanoch
FPV UCM v Trnave
Foto Pixabay