Pokým nastane cestovateľský boom ľudí do vesmíru, prenikajú tam početné sondy s rozličným poslaním. Sondy Voyager z konca 70. rokov 20. storočia boli primárne určené na prieskum planét Jupiter a Saturn a ich mesiacov. Po niekoľkoročnej misii sa dostali za hranicu Slnečnej sústavy.
Sonda Voyager 1 je 722-kilogramová americká robotická sonda, ktorú vypustili 5. septembra 1977 s primárnym cieľom študovať planéty vonkajšej Slnečnej sústavy, prípadne aj medzihviezdny priestor. V prevádzke je už 37 a pol roka. Ide o prvú sondu, ktorá opustila Slnečnú sústavu a v súčasnosti je to najvzdialenejší človekom vyrobený objekt.
Dvojka letela do vesmíru skôr
Zábery sondy Voyager 1 priniesli v roku 1979 odhalenie asi 30 km tenkého prstenca okolo Jupitera. Dva týždne pred Voyagerom 1 vypustili aj jej sesterskú sondu s rovnakou hmotnosťou – Voyager 2. Obe vesmírne sondy v súčasnosti plnia úlohy na svojich predĺžených misiách, lokalizujú a skúmajú hranice Slnečnej sústavy vrátane Kuiperovho pásu (oblasť Slnečnej sústavy za dráhou Neptúna, 30- až 50-krát ďalej od Slnka než Zem), heliosféry a medzihviezdneho priestoru. Primárna misia oboch sond sa skončila už 20. novembra 1980 skúmaním systému prstencov planéty Saturn. Boli to prvé sondy, ktoré ľudstvu priniesli detailný pohľad na dve najväčšie planéty Slnečnej sústavy a ich mesiace.
Posolstvo pre mimozemšťanov
V 60. rokoch 20. storočia priviedli rôzne výzvy agentúru NASA k vývoju a príprave misií na prieskum vonkajšej Slnečnej sústavy. Objavenie gravitačného efektu – zrýchlenia, ktoré pomáha ušetriť palivo a zároveň dodáva kinetickú energiu, umožnilo sondám získať priblížením sa k veľkým planétam energiu na ďalšiu cestu. Sondy preleteli okolo vonkajších planét Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a letia ďalej. Ľudstvo tak symbolicky prekročilo hranice svojej hviezdnej sústavy. Podľa výpočtov ju Voyager 1 opustil 25. augusta 2012.
Obidve sondy Voyager nesú na svojej palube zlatý audiovizuálny disk, na ktorom je zaznamenané posolstvo ľudí pre prípad, že by ich niekedy v budúcnosti zachytila nejaká inteligentná civilizácia. Na disku sú zaznamenané fotografie planéty Zem, živých foriem na Zemi, vedecké informácie, nahraté pozdravy (napríklad generálneho tajomníka OSN, amerického prezidenta a detí). Taktiež sú na ňom nahraté rôzne zvuky našej planéty – zvuky veľrýb, hlas plačúceho bábätka, zvuky vĺn mora narážajúce na pobrežie i hudba.
Voyager 2 na záložných zdrojoch
Sonda Voyager 2 začala v roku 2011 úspešne získavať energiu pomocou svojich záložných zdrojov, pomáhajúcich pri korekcii smeru pohybu. Personál NASA vyslal povel sonde už 4. novembra 2011. Potvrdzujúci signál, ktorý vzápätí odoslala na Zem, v riadiacom stredisku prijali o desať dní neskôr. Prepnutie na záložné zdroje umožňuje sonde zredukovať množstvo energie potrebnej najmä na udržiavanie potrebnej teploty na palube. Týmto spôsobom má sonda Voyager 2 zabezpečené ďalšie fungovanie prístrojov minimálne na nasledujúce desaťročie. Nuž, šťastnú cestu!
Ing. Jozef Kozár
Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach
Autor pracuje na vývoji konceptu nového technologického systému pre výskum Marsu (pozn. redakcie).