Hovoríme s doc. RNDr. Danielou Velichovou, CSc., mim. prof., vedúcou Ústavu matematiky a fyziky na Strojníckej fakulte STU v Bratislave.
Srbská matematička Desanka Trbuhovićová-Gjurićová vo svojej knihe Ve stínu Alberta Einsteina tvrdí o Einsteinovej prvej žene Mileve Marićovej, že hoci spolupracovala na kľúčových manželových prácach (najmä na matematickom aparáte), spoluautorstva sa vzdala.
Mileva Marićová sa mohla podieľať na Einsteinových prvých vedeckých objavoch. Bola veľmi nadaná, štúdium na Polytechnike v Zürichu, kde sa zoznámili, prerušila pre materské povinnosti (osud dcéry Lieserl je neznámy) a už sa jej ho nepodarilo ukončiť. Po sobáši sa zriekla vedeckej kariéry. Po rozvode sa Einstein finančne postaral najmä o ich dvoch synov, keď celú odmenu, získanú udelením Nobelovej ceny, uložil na ich účet. Mileva mala prístup iba k úrokom, no nemala právo siahnuť na uložený kapitál bez Einsteinovho súhlasu. V ďakovnej reči ju ani nespomenul. Rovnako ani rakúsku fyzičku Lise Meitnerovú, ktorá svojimi výpočtami umožnila objav štiepenia jadra, nespomenuli jej spolupracovníci pri preberaní udelenej Nobelovej ceny za tento objav. Doktorandka Jocelyn Bellová, objaviteľka pulzaru, dopadla rovnako.
Anglická biochemička Rosalind Franklinová je autorkou tzv. fotografie 51, ktorá náhodou – omylom odhalila špirálovitú štruktúru DNA. Udelenie Nobelovej ceny za presný opis tejto štruktúry bez jedinej poznámky o autorke slávnej fotografie aspoň kritizovali. Časť výsledkov nemeckej matematičky Emmy Noetherovej publikovali pod menom kolegov a žiakov a jej slávna prvá veta, ktorá sa stala fundamentálnou vetou modernej teoretickej fyziky a variačného počtu, sa dodnes často cituje v mužskom rode, ako Noetherova veta. Výstava španielskej maliarky Margarity Cimadevilovej, ktorá sa konala koncom roku 2012 na Prírodovedeckej fakulte UK, upozornila práve na neuznané zásluhy mnohých vedeckých pracovníčok na významných objavoch, pričom spoluautori – laureáti prestížnych cien ich podiel na úspechu ani nespomenuli. Alebo úmyselne zatajili? Ženy však dosiahli veľa – právo na vzdelanie a možnosť študovať na vysokých školách získali až v roku 1878 po masívnej emancipačnej kampani prebiehajúcej vo Veľkej Británii od roku 1867. Na Oxfordskej univerzite počet študentiek obmedzovali na štvrtinu počtu študentov až do roku 1957, pričom až do roku 1970 boli fakulty pre štúdium žien oddelené.
Podľa nedávno zverejneného prieskumu vzorce matematikom aktivovali mozgové centrá vnímania krásy. Ukazovanie krásy v matematických vzorcoch by sa podľa oxfordského profesora a popularizátora vedy Marcusa du Sautoya mohlo začleniť do vyučovania na školách…
Estetické dojmy, vnímanie krásy a vedomé hľadanie súladu a harmónie sú silnými motivačnými podnetmi pre akúkoľvek tvorivú prácu. Prinášajú pocit plného zadosťučinenia z úspechu, ten si však treba zaslúžiť. Krása matematiky je dobre ukrytá, ale moje povolanie mi dáva jedinečnú príležitosť pomáhať pri jej objavovaní a odkrývaní. Matematické vedomosti sú ako akási obrovská skladačka, gigantické priestorové puzzle, ktoré skladáme do neznámeho obrazca bez návodu na použitie, bez inštrukcií a záruky, že sa nám to časom môže podariť. Na začiatku je iba chaos, útržky vedomostí, tisíce zdanlivo nesúvisiacich úlomkov. Keď trpezlivo hľadáme súvislosti a vzťahy, obrazec sa začína rysovať čoraz zreteľnejšie, až je napokon zrazu všetko jasné, zmysluplné a dokonale zrozumiteľné v plnej kráse. Objavovanie matematických zákonitostí je nezabudnuteľný zážitok.
Ktoré rovnice pripadajú pekné Vám?
Páči sa mi napríklad rovnica srdca 2(x2 + y2 + z2 – 1)3 – x2z3/10 – y2z3 = 0 alebo (značne zložitejšie – pozn. redakcie) rovnice jablka či často uvádzaná rovnica, obsahujúca najznámejšie matematické symboly eiπ – 1 = 0. Oveľa viac ma však fascinuje univerzálnosť abstraktných matematických teórií.
Ako ešte súvisí matematika s umením?
Maliari bývali dobrými matematikmi a geometrami, napríklad Leonardo da Vinci alebo Albrecht Dürer, a vždy sa zaujímali o aktuálne problémy matematiky svojej doby. Pomáhali matematikom vizualizovať ich abstraktné pojmy. Existuje mnoho rôznych združení, ktoré sa systematicky venujú spolupráci na rozhraní umenia a matematiky. Americká asociácia Bridges každoročne usporadúva konferenciu Maths and Art. Zúčastnila som sa jej v roku 2011 v portugalskej Coimbre a v roku 2013 v holandskom meste Enschede, rodisku výtvarníka Mauricea Eschera, ktorý zasvätil život umeleckému stvárňovaniu matematických fenoménov.
Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc., mim. prof., je vedúcou Ústavu matematiky a fyziky na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Jej výskumnými záujmami sú geometria a geometrické modelovanie útvarov, počítačová grafika, e-learning v matematike a vývoj webových aplikácií. Okrem toho sa venuje pedagogickej činnosti, aktívne pôsobí v oblasti matematického vzdelávania inžinierov v rámci Európskej organizácie SEFI Mathematics Working Group a v európskej asociácii žien v matematike EWM. Je zakladateľkou a predsedníčkou Slovenskej spoločnosti pre geometriu a grafiku (SSGG) a členkou Medzinárodnej spoločnosti pre geometriu a grafiku (ISGG). Reprezentuje Slovensko ako členka expertnej skupiny Enwise. Podieľala sa na mnohých domácich výskumných úlohách a projektoch EÚ. Je autorkou viac než 150 publikácií, monografií, vysokoškolských učebníc a učebných textov vrátane desiatok elektronických učebných textov pre študentov STU v slovenskom aj anglickom jazyku. Ako členka riadiacej komisie matematickej pracovnej skupiny SEFI sa venuje metodike tvorby osnov matematiky a geometrie na univerzitách a vývoju európskej webovej databázy matematických modulov na portáli Európske virtuálne laboratórium matematiky (EVLM). V roku 2014 prijali jej prácu Minkowski Operators in Shape Modelling do katalógu prác matematikov a umelcov ESMA. Za svoje najväčšie úspechy považuje výsledky v modelovaní dvojosových rotačných plôch, štúdium vlastností tubulárnych plôch a Minkowského množinových kombinácií.
Zhováral sa Roman Pekarík
