Rozumne premýšľajúci gavalier
Čo znamená Je pense, donc je suis vo francúzštine? To, čo latinské Cogito ergo sum. Túto myšlienku ponúkol svetu francúzsky filozof, matematik a prírodovedec René Descartes. Znamená: Myslím, teda som. K tomuto, prvému a najistejšiemu záveru prichádza každý, kto sa zamyslí nad svojim myslením. Všetko, čo svojimi zmyslami prijímam z vonkajšieho sveta, by mohol byť klam, všetko, čo môžem myslieť, môže byť nesprávne – ale v pochybovaní som si istý sebou ako mysliacou bytosťou…
Túto pravdu pokladal Descartes za nepochybnú, jasnú a zreteľnú. Pre jeho filozofiu sa stala najvyšším princípom a kritériom pravdivosti. Z toho odvíjal svoj rozumový prístup k štúdiu prírody, sveta i človeka. Odhodil záťaž minulého tisícročia a vykročil novým smerom – hľadať zdroj istoty a poznania v premýšľajúcom rozume. Vytvoril most medzi stredovekým a novovekým myslením. Pochopil a zdôraznil význam myšlienkovej aktivity človeka a jeho rozumových schopností v procese utvárania pravdivých predstáv o prírode a svete.
Životný osud
Narodil sa v zámožnej meštianskej rodine v mestečku La Haye neďaleko Tours v západnom Francúzsku ako tretie dieťa. Jednoročný stratil matku. Osemročný odišiel na štúdiá do kolégia La Fléche v Anjou. Viedli ho k odporu proti lži a pretvárke. Dostal výborné vzdelanie a dosiahol dobrú úroveň vedomostí z matematiky. Potom študoval právo a medicínu v Poitiers. Na otcovu radu vstúpil ako dobrovoľník do armády. Viac ako desať rokov slúžil jazdecký dôstojník Descartes vo vojskách rôznych potentátov. Prešiel veľa miest v Čechách, na Morave i v Uhorsku. Cestoval po Nemecku, Švajčiarsku a Taliansku. Poznával prostých ľudí i panovníkov. Od roku 1629 sa usadil v Holandsku (Amsterdam, Leyden, Endegeest a ďalšie). Na pozvanie švédskej kráľovnej Kristíny odišiel v roku 1649 do Švédska, aby sa zúčastnil na zakladaní Švédskej akadémie vied. Ochorel však na zápal pľúc a v Štokholme zomrel. Jeho pozostatky sa do Francúzska dostali až po 17 rokoch.
Systém a metóda
V noci 10. 11. 1619 si vo vojenskom tábore v Nemecku Descartes poznamenal do denníka: … dnes som plný nadšenia objavil princípy ohromujúcej vedy… Svoju racionalistickú analytickú metódu rozpracoval do novej metodológie a teórie vedy. Vyvrcholením sa stala slávna Rozprava o metóde, ktorá vyšla v Leydene (1637). Štyri základné pravidlá karteziánskej metódy boli:
• pravidlo metodickej pochybnosti – za pravdivé považovať iba to, čo je v mysli jasné, zreteľné a evidentné, chrániť sa pred prenáhlením a predpojatosťou;
• pravidlo analytického postupu – rozkladať veci zložité na čo možno najjednoduchšie;
• pravidlo syntézy – postupovať v správnom poriadku od ľahšieho k ťažšiemu, zhrnúť vzťahy a závislosti od jednoduchých až k poznaniu najzložitejších javov;
• pravidlo kontroly – dbať pri riešení každej otázky na to, aby sa čo možno najúplnejšie prihliadalo na jej rozličné súvislosti a aspekty; zabezpečiť úplnosť skúmania.
Dôraz na matematiku
Aritmetika, geometria sú oveľa spoľahlivejšie než ostatné náuky, pretože jedine tieto sa zaoberajú takým jasným a jednoduchým predmetom, že vôbec nepripúšťajú, čo sa skúsenosťou ukázalo ako neisté, ale úplne spočívajú na dôsledkoch vyvodených rozumovým zdôvodnením. Descartes považoval matematiku za skvelú ukážku toho, ako môže veda hľadať pravdu presvedčivým usudzovaním. Zaslúžil sa o zdokonalenie algebraickej symboliky. Navrhol označovať známe aj neznáme veličiny písmenami, napr. a, b, c – x, y, z. Zaviedol označovanie mocnín tak, že mocniteľa písal vpravo hore od mocnenca, napr. a3, a4; rovnosť značil znakom ∞. Ukázal geometrické konštrukcie, ktoré zodpovedajú operáciám +, -, ., :, ()2, √ . Priraďoval dĺžku ku každému číslu, bez ohľadu na to ako vzniklo. Zaviedol do geometrie algebraické metódy. Dal mocný impulz riešiť geometrické úlohy počítaním a skúmať vlastnosti kriviek a priestorových útvarov algebricky. Popísal napr. tzv. Descartov list, krivku s rovnicou x3 + y3 = 3. a. x. y. Tretia časť jeho diela Geometria obsahuje algebraickú teóriu rovníc s tvrdením o počte koreňov. Porovnával som tajomstvá prírody so zákonmi matematiky. Bol som a som presvedčený, že ten istý kľúč otvára dvere k pochopeniu jedného aj druhého.
René Descartes sa zaoberal sa fyziológiou oka a videnia. Sám brúsil šošovky, poznal zákon lomu svetla. Skúmal meteorologické javy, vyložil vznik dúhy. Považoval ľudský rozum za rozhodujúci zdroj poznania. Uznával ideu Boha, nekonečna, dokonalosti. Chcel zjednotiť štruktúru vedy jedinou metódou. Z problémov svojej doby vykročil smerom k novovekej vede, filozofii i matematike, napriek tomu, že kráčal v temnotách sám.
Dušan Jedinák
