Vieme, že Sumeri poznali koleso a klinové písmo už pred 5 000 rokmi. Ich číselná symbolika sa objavuje v písomných pamiatkach z Uruku (súčasný stredný Irak). Staroveká kultúrna Mezopotámia poznala desiatkovo-šesťdesiatkovú nepozičnú číselnú sústavu, so zvláštnym znakom pre desiatkový i šesťdesiatkový rad.
Školy boli už v dávnoveku
Našli sa hlinené tabuľky s textami, ktoré dosvedčujú existenciu školského systému pri chrámoch. Sumeri, Babylončania i Egypťania mali už 2 000 rokov pred n. l. pisárske školy, v ktorých sa pripravovali budúci zapisovači záznamov hospodárskych výsledkov, rozmerov pozemkov i výšky daní. Existujú vykopávky z mesta Mari, založenom Chammurabim na rozhraní 18. storočia pred n. l., ktoré ukazujú školskú miestnosť s kamennými lavicami a s veľkým množstvom tabuliek s klinovým písmom. Hlavnou náplňou v tejto škole bolo asi počítanie (sčitovanie, odčítavanie i hľadanie kvadrátov) a zostavovanie súpisov. Možno teda tvrdiť, že mezopotámski, egyptskí, indickí i čínski pisári učili svojich synov riešiť aj matematické úlohy. Stavanie pyramíd v Egypte (2700 – 2400 pred n. l.) si ťažko dokážeme predstaviť bez astronomických znalostí (zameriavanie podľa svetových strán), geometrických zručností (vytýčenie pravého uhla, výpočtov výšok a sklonov). Viete, ako by v dávnoveku rozdelil Egypťan 7 chlebov medzi 8 ľudí? Štyri chleby by rozrezal na polovice, dva na štvrtiny a jeden na osminy. Potom by všetko spravodlivo rozdelil na osem rovnakých kôpok.
Prastarý magický štvorec
V Číne okolo roku 1100 pred naším letopočtom vedeli, že trojuholník so stranami 3, 4 a 5 je pravouhlý. Ale už v období okolo 2 200 rokov pred n. l. uvádzala kniha taoizmu pod názvom Kniha premien číselnú schému magického štvorca vyrytú v pancieri korytnačky:
Základy čínskej matematiky sa tradujú v spise Matematika v deviatich knihách z obdobia vlády dynastie Chan (260 pred n. l. – 25 n. l.). V tomto diele starej čínskej matematickej literatúry sú zhrnuté poznatky z obdobia prvého tisícročia pred n. l. Je to akási encyklopédia vedomostí (zbierka 246 úloh) pre zememeračov, staviteľov, hospodárskych úradníkov, obchodníkov i remeselníkov. Tam sa po prvý raz v dejinách rozlišujú kladné a záporné čísla i uvádzajú pravidlá pre ich sčitovanie a odčítanie.
Základy vzťahu k múdrosti
Táles z Milétu (asi 624 – 547 pred n. l.), poslaním filozof, povolaním obchodník, geometer i astronóm. Patrí k najslávnejším zo siedmych mudrcov starogréckeho sveta. Po ňom je pomenovaná prvá všeobecná matematická poučka v dejinách vedy: Všetky obvodové uhly nad priemerom kružnice sú pravé. Z egyptských základov rozvinul ďalšie významné geometrické poznatky (o trojuholníku vpísanom do kruhu, o vlastnostiach podobných trojuholníkov). Vedel o periodicite zatmení Slnka i Mesiaca (predpovedal zatmenie Slnka na 28. 5. roku 585 pred n. l.), usúdil, že Zem je guľatá a koľko dní má rok. Skonštruoval diaľkomer na určovanie vzdialenosti lodí od brehu, zo zmeranej dĺžky tieňa určil výšku pyramíd. Vďaka poznatkom z meteorológie (nílske záplavy, úrodné roky) zbohatol, pretože včas skúpil lisy na ovocie, a potom ich výhodne prenajímal. Aj keď osobne nič nenapísal, tradujú sa jeho výroky: Čo je božské? To, čo nemá počiatok ani koniec… Najmúdrejší je čas, lebo objaví všetko… Ako žiť najlepšie a najspravodlivejšie? Nerobiť to, čo vyčítame iným. Slávny milétsky občan sa asi ani neoženil, lebo raz tvrdil, že na to ešte nie je potrebný čas a po rokoch zasa prízvukoval, že už na to nie je vhodné obdobie.
Dušan Jedinák
