Nikoho by nemalo prekvapiť, že prvým sídlom Slovenského poľnohospodárskeho múzea bola budova, v ktorej v súčasnosti sídli Slovenské národné múzeum. Slovensko bolo po stáročia prevažne rurálnou krajinou, kde bolo poľnohospodárstvo základom hospodárstva ako takého.
Múzeum bolo založené 23. októbra 1922 v Bratislave, kde v rokoch 1924 – 1928 prebiehala výstavba jeho sídla. Bola ním známa budova architekta Michala Milana Harminca, v ktorej v súčasnosti sídli Slovenské národné múzeum.
Sťahovavé múzeum
Prvá výstava s prevažne poľnohospodárskou tematikou sa usporiadala v ešte nedokončenej budove počas výstavby v roku 1927. Bola to Výstava slovenských žúp, ktorá nasledovala krátko po reforme územného členenia Slovenska po vzniku Československej republiky (z niekdajších šestnástich žúp vtedy vzniklo šesť veľžúp). Výstava mala taký úspech, že jej exponáty sa stali základom zbierkového fondu samotného poľnohospodárskeho múzea.
Do zbierok potom prispievali školy, inštitúcie, podniky i jednotlivci takým tempom, že o tri roky, 4. mája 1930, mohlo byť múzeum slávnostne otvorené pre verejnosť pod názvom Zemedelské múzeum v Bratislave.
Počas druhej svetovej vojny bola budova múzea poškodená, čo prispelo k povojnovým úvahám o jeho presťahovaní. V roku 1960 ho napokon presídlili do Nitry, kde medzitým vznikla stredná i vysoká poľnohospodárska škola. Sťahovanie však toto múzeum čakalo i tam: z priestorov v blízkosti Nitrianskeho hradu sa v 70. rokoch minulého storočia dostalo pod správu podniku Agrokomplex a neskôr presídlilo na svoju súčasnú adresu.
Výhodou všetkých presunov bolo, že múzeum postupne rástlo nielen čo do zbierok, ale i svojou plochou. Expozície poľnohospodárskeho múzea zaberajú približne 8 900 m2, jeho súčasťou sa však okrem výstavných priestorov stali i skanzen a unikátna poľná železnica, a tak jeho celková plocha v súčasnosti zaberá viac ako 30 hektárov. 
Skanzen i poľná železnica
Múzeum, v ktorého zbierkach sa nachádza viac ako 28-tisíc exponátov, zahŕňa okrem expozícií, ktoré by sa na takomto mieste dali všeobecne očakávať (Najstaršie dejiny poľnohospodárstva, Poľnohospodárske stroje, Hospodársky dvor, Remeslá), aj menej očakávané, napríklad expozíciu Ochrana roľníckej usadlosti pred požiarom, zbierku lietadiel používaných v poľnohospodárstve alebo expozíciu venovanú doprave na vidieku.
V skanzene si môžu návštevníci zvonku i zvnútra prezrieť napríklad školu z obce Divín z 19. storočia, kamenný mlyn z Frankovej z 19. storočia alebo čističku osív z Rimavskej Seče. Iné objekty, ako napríklad pekáreň z Veľkého Bielu či pálenica z Moravského Lieskového, sú prístupné iba z exteriéru. Súčasťou skanzenu sú i včelíny a symbolický cintorín s krížmi zo všetkých oblastí Slovenska.
Medzi návštevníkmi je populárna i úzkokoľajná parná poľná železnica, ktorú do areálu previezli zo Želiezoviec i s koľajnicami z prelomu 19. a 20. storočia. Každoročne prevezie viac ako 20-tisíc návštevníkov múzea. Okrem dvoch parných rušňov (U 35.901 z roku 1918 a U 25.001 z roku 1951) návštevníkov vo vyhliadkových vozňoch po trati tejto najdlhšie zachovanej poľnej železničky na Slovensku prevezie aj dieselelektrický rušeň. V minulosti železnica slúžila na prepravu plodín a zvierat, uhlia a stavebných materiálov. Prepravovala tiež ľudí do práce a deti do školy. V roku 1895 ju ako konskú železnicu nechal postaviť gróf Breuner, majiteľ statkov z okolia Želiezoviec.
Súčasťou múzea je tiež knižnica s viac ako 40-tisícmi kníh, ktoré však možno študovať iba v prezenčnej forme v študovni.
V letnej sezóne od mája do septembra je múzeum otvorené každý utorok až štvrtok so vstupmi o 9.00, 11.00 a 13.00 h, v sobotu a nedeľu sú vstupy doplnené ešte o jeden o 15.00 h, pre organizované skupiny, ktoré sa ohlásia vopred. V zimnej sezóne od októbra do apríla sú vstupy v utorok až štvrtok o 9.00 a 11.00 h, pričom prehliadka je možná iba so sprievodcom. Zbierky múzea sú v interiéri plne prístupné pre telesne postihnutých okrem objektov v skanzene, ktoré si môžu prezrieť väčšinou len z exteriéru.
R
Foto SPM a wikimédia/Vladimír Držík
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
