Júnová obloha ohlasuje príchod leta. V sobotu 20. júna o 23:44 LSEČ nastáva letný slnovrat. To znamená, že sa začína astronomické leto. Slovo slnovrat označuje okamih, keď Slnko pri svojom zdanlivom ročnom pohybe dosiahne najväčšiu deklináciu a napoludnie je najvyššie nad obzorom. V čase letného slnovratu sú na severnej pologuli najdlhšie dni a najkratšie noci.
Slnečné lúče počas slnovratu dopadajú kolmo na 23,5° rovnobežku severnej geografickej šírky. Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Raka. Slnovrat spôsobuje sklon zemskej osi a zároveň obeh Zeme okolo Slnka. V čase letného slnovratu smeruje zemská os najväčšmi preč od Slnka. V zime, naopak, smeruje najväčšmi k Slnku. Tento smer zemskej osi spôsobuje, že v lete na severnú pologuľu dopadá viac slnečných lúčov než na južnú.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr môžeme počas prvých dní tohto mesiaca vidieť po západe Slnka. V polovici mesiaca sa podmienky na jeho pozorovanie o čosi zhoršia, pretože sa uhlovo viac priblíži k Slnku. Počas celého mesiaca sa nachádza v súhvezdí Blížencov. Venuša je neprehliadnuteľným objektom skorej rannej oblohy. Pozorovať ju môžeme pred východom Slnka. Nachádza sa v súhvezdí Býka. Mars vychádza po polnoci, takže ho môžeme vidieť v druhej polovici noci. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnára, od 25. júna v súhvezdí Rýb. Jupiter je pozorovateľný už vo večerných hodinách – na začiatku mesiaca pred polnocou a na jeho konci od pol desiatej večer. Nad obzorom zostáva po celú noc. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca. Aj Saturn nám tento mesiac prináša dobré pozorovacie možnosti. Jeho sídlom je súhvezdie Kozorožca a východy a západy sa takmer zhodujú s východmi a západmi Jupitera. Urán môžeme pozorovať na skorej rannej oblohe. Nájdeme ho v súhvezdí Barana. Podobne Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť v druhej polovici noci. Svoj ďalekohľad namierme do súhvezdia Vodnára.
Mliečna cesta
Letné súhvezdia vychádzajú na východe každú noc o čosi skôr. Hviezda Vega v súhvezdí Lýry je vysoko na severovýchode. Pod ňou môžeme vidieť Labuť a našu Galaxiu – Mliečnu cestu. Na severozápade sa vyníma Veľká medvedica, západne od nej Lev. Nad severným horizontom je Kasiopeja. Priamo na juhu je Arktúr v súhvezdí Pastiera, pod ním Panna s jej najjasnejšou hviezdou Spicou. Za našu pozornosť určite stojí spomenutá Mliečna cesta. Tá vynikne už v malých triédroch – skladá sa z mnohých hviezdnych polí a hviezdokôp, ktoré sú v dosahu týchto malých ďalekohľadov. Na dostatočne tmavej oblohe ju už voľným okom registrujeme ako pás tiahnuci sa nad našimi hlavami. Je neuveriteľné, že až do roku 1924 si ľudia mysleli, že naša Galaxia je jedinou galaxiou vo vesmíre. Naša Galaxia bola zároveň celý vesmír. V roku 1924 však americký astronóm Edwin Hubble zistil, že vesmír sa nekončí hranicami našej Galaxie a odhalil tak fascinujúcu veľkosť vesmíru pozostávajúceho z miliárd galaxií, ako je tá naša.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
