Archeologická keramika od rímskeho obdobia môže ponúknuť celkom presné datovanie. No ďalej v čase, napríklad v prehistorických lokalitách najstarších neolitických nálezov, je presné datovanie ťažšie. Druhy keramiky sú často menej výrazné a neexistujú nijaké historické záznamy, ktoré by poskytovali súvislosti. Tím z britskej Bristolskej univerzity pod vedením profesora Richarda Eversheda však vyvinul novú metódu datovania hrnčiarstva, ktorá umožňuje archeológom aktualizovať prehistorické nálezy z celého sveta s pozoruhodnou presnosťou. Ide o rádiokarbónovú metódu známu tiež ako metódu C14. Základom novej metódy je izolovanie jednotlivých tukových zložiek, konkrétne mastných kyselín, zo zvyškov jedla, ktoré zostali pri varení mäsa či mlieka chránené v póroch prehistorických hrncov na varenie. Vedci spojili najnovšie možnosti nukleárnej magnetickej rezonancie s vysokým rozlíšením s možnosťami hmotnostnej spektrometrie. Tím sa zaoberal až 8 000 rokov starými extraktmi tukov zo starej keramiky pochádzajúcej z mnohých kľúčových miest v Británii, Európe a v Afrike, ktorá už mala určené presné datovanie. Metóda bola overená na keramike z čias 6 000 rokov pred n. l., a to vrátane zistení zo známych lokalít, ako sú Takarkori na Sahare, maloázijský Çatal Hüyük či anglický Sweet Track. Konkrétne pre lokalitu Shoreditch na mieste súčasného Londýna, ktorá sa považovala za skorú neolitickú, sa podarilo získať aj nové výsledky – obdobie sa v tomto prípade stanovilo na 3 600 rokov pred n. l.
Podľa UoB spracovala BP
