Trvalo zaľadnené jaskyne, ktoré sa nachádzajú do 50° severnej zemepisnej šírky a v nadmorskej výške do 1 000 m, patria medzi pozoruhodné až vzácne prírodné javy. Z tohto hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie zaľadnené jaskyne na svete Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je od roku 2000 súčasťou svetového prírodného dedičstva. V roku 2020 si pripomíname 150. výročie jej objavenia.
Dňa 15. 6. 1870 sa E. Ruffíny v sprievode G. Langa, A. Megu a F. Fehéra odvážili zostúpiť do podzemia cez tajuplný otvor zvaný ľadová diera, ktorý bol známy už oddávna. Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v južnej časti Národného parku Slovenský raj, jej vchod leží na severnom svahu Duče v nadmorskej výške 969 m. Slovenský raj sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie krasové územia na Slovensku aj v strednej Európe. Sústavu krasových planín (Glac, Geravy, Skala, Pelc a Duča) a chrbtov zväčša oddeľujú kaňony, tiesňavy a rokliny a nájdeme tu vyše 350 jaskýň.
Jaskynný systém
Z vývojového hľadiska je Dobšinská ľadová jaskyňa súčasťou systému Stratenskej jaskyne, ktorý dosahuje dĺžku 23,6 km (tretia najdlhšia jaskyňa na Slovensku). Dobšinská ľadová jaskyňa meria 1 483 m, jej vertikálne rozpätie je 75 m. Koncom treťohôr a v starších štvrtohorách tvorila spolu so Stratenskou jaskyňou jednu súvislú jaskyňu, ktorá sa neskôr rozdelila rútením pod prepadliskom Duča. Dobšinskú ľadovú jaskyňu, spodnú časť jaskyne Duča a pokračujúcu časť Stratenskej jaskyne vytvoril vo vrchnom pliocéne paleotok Hnilca, ktorý pritekal spod neďalekej Kráľovej hole. Vtedajšia dolina Hnilca bola menej zahĺbená, jej dno bolo asi o 105 m vyššie ako v súčasnosti. Časť vôd z povrchového riečiska sa strácala do podzemia planiny Duča, ktorú tu budujú strednotriasové svetlé steinalmskéa wettersteinské vápence stratenského príkrovu silicika. Ponorný paleotok prenikal pozdĺž zlomov, puklín a medzivrstvových plôch vápencov, pričom do podzemia splavoval množstvo štrkov. Tie sa usadzovali na podlahe drenážnych kanálov, v miestach sifónov sa kanály upchávali. Preto sa vápence rozpúšťali najmä na strope a na vyšších, sedimentmi nepokrytých častiach stien. V nadväznosti na dlhodobo stabilnú eróznu bázu paleotok Hnilca vytvoril úrovňovú chodbu so širokým zarovnaným stropom, ktorý zaberá aj hornú časť Dobšinskej ľadovej jaskyne vo výške 940 až 945 m n. m. Výsledky datovania štrkov pomocou kozmogénnych nuklidov 10Be a 26Al ukazujú, že do hornej časti Dobšinskej ľadovej jaskyne boli splavené pred 3,03±0,4 milióna rokov. Po neskoršom zahĺbení doliny sa vody Hnilca do jaskyne nedostávali.
Zjednodušený bočný rez zaľadnenou časťou Dobšinskej ľadovej jaskyne, prepadliskom a jaskyňou Duča, spracoval A. Droppa, 1956
Klesajúce časti jakyne
Spodné časti Dobšinskej ľadovej jaskyne siahajú do hĺbky 70 m od vchodu, ktorý vznikol zrútením stropu jaskynnej chodby v čase, keď paleotok Hnilca už jaskyňou netiekol. Hlavnú časť šikmého úseku jaskyne tvorí mohutný priestor s objemom asi 140 000 m³. Keďže na jeho šikmej podlahe je množstvo vápencových blokov, usudzuje sa, že vznikol preborením skalných podláh, resp. stropov medzi chodbami ležiacimi nad sebou. Zvyšky pôvodných koróznych freatických tvarov (šikmé facety, výklenky a stropné hrncovité vyhĺbeniny) sa zachovali v Ruffínyho koridore. Strmé chodby, ktoré klesajú nadol z úrovňovej chodby v hornej časti jaskyne, vznikli v miestach, kde bývalé vody po znížení eróznej bázy na povrchu odtekali do nižšie položených drenážnych kanálov.
Pavel Bella
Štátna ochrana prírody SR,
Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš
Ján Tulis
Speleologický klub Slovenský raj, Spišská Nová Ves
