Doteraz sa predpokladalo, že keď sa kosatka dravá (Orcinus orca) vykŕmi v Arktíde či Antarktíde, putuje do teplejších častí oceánu, aby v ňom ďaleko od prirodzených nepriateľov úspešne priviedla na svet potomstvo. Morský ekológ Robert Pitman z Inštitútu pre morské cicavce v Oregone so svojimi kolegami chceli zistiť skutočný dôvod tejto migrácie, a tak umiestnili na osem kosatiek štyroch typov obývajúcich antarktické vody 62 miniatúrnych vysielačiek. Neprekvapilo ich, že kosatky stihli počas 42 dní doputovať bez prestávky z vôd okolo Antarktídy do južného Atlantického oceánu a späť, pričom preplávali 9 400 kilometrov. Čo ich však zaskočilo, boli snímky čerstvo narodených mláďat kosatiek z antarktických vôd. Až doteraz sa totiž myslelo, že kosatky privádzajú mláďatá na svet len v teplých moriach. Prečo sa teda vydávajú na náročné putovanie do vôd bližšie k rovníku? Kosatkám pravidelne rohovatie vrchná koža, postupne odumiera a odlupuje sa. V studených antarktických vodách sa však kosatky nedokážu týchto odumretých buniek zbaviť. Na pokožke sa im vytvára tenký žltý povlak z jednobunkových organizmov – rozsievok. Keď je rozsievok na koži príliš veľa, môžu ponúkať vhodné prostredie mnohým škodlivým baktériám. Zbavenie sa kože je preto prvou obranou kosatiek proti chorobám a škodcom, vysvetlil R. Pitman. Navyše, aby si kosatky udržali v mrazivej vode nekolísajúcu teplotu tela, rýchlo odvádzajú krv z pokožky do ďalších častí svojho organizmu. Keď sa kosatky ocitnú vo vodách s teplotou 20 až 24 °C, ich metabolizmus a pravdepodobne aj výmena kože sa významne urýchlia.
Zo stránky Science magazine spracovala BP
