Pre zdravie človeka je nevyhnutný bezproblémový priebeh tehotenstva, pretože počas neho je telesný vývin najrýchlejší.
V prvom trimestri tehotenstva vznikajú z jediného oplodneného vajíčka postupne všetky časti tela embrya. Tie sa v neskorších štádiách tehotenstva ďalej zdokonaľujú a rastú. Rýchlosť vývoja je však v rozličných častiach tela rôzna. Vývoj srdca alebo končatín býva ukončený už v ôsmom týždni tehotenstva, kým rozvoj niektorých zložitejších orgánov (najmä mozgu) pretrváva aj po narodení. Teratogény sú látky poškodzujúce správny vývin embrya alebo plodu počas tehotenstva. Patria medzi ne rozličné chemikálie, lieky, ale aj vplyvy okolitého prostredia. Neslávne známym príkladom je talidomid, ktorý sa užíval ako liek proti nevoľnosti v tehotenstve. Až keď sa zvýšil počet detí narodených s chýbajúcimi alebo zle vyvinutými končatinami, zistilo sa, že tento liek potláča rast a vývin kostí. Jeho použitie v tehotenstve je už, samozrejme, zakázané. Táto talidomidová aféra viedla aj k sprísneniu kontroly bezpečnosti liekov pred ich uvedením na trh, aby sa podobné tragédie už nikdy neopakovali.
Nedostatok kyslíka
Nie všetky teratogény sú však chemické látky. V našom laboratóriu vývinovej toxikológie sa zaoberáme napríklad vplyvom hypoxie, čiže zníženej hladiny kyslíka v krvi plodu, na jeho vývin. Hypoxia môže vzniknúť už v skorých štádiách tehotenstva, najmä pri poškodení alebo zlom vývoji placenty; častá je však aj v období pôrodu, ak napríklad dôjde k jeho nadmernému predĺženiu alebo komplikáciám. Citlivosť na hypoxiu však rastie s vekom plodu, preto má hypoxia v období pôrodu výraznejšie následky. Riziko hypoxie počas tehotenstva zvyšujú aj závažné ochorenia matky, anémia, nadmerný stres či tehotenská cukrovka. Z vonkajších faktorov jej riziko zvyšuje najmä znečistenie životného prostredia, fajčenie a pitie alkoholu. Zníženie hladiny kyslíka je nebezpečné najmä pre životne dôležité orgány. Mozgové bunky (neuróny) dospelého človeka dokážu bez kyslíka prežiť len asi 5 minút, vyvíjajúci sa mozog môže byť o niečo odolnejší. Hypoxia pôsobiaca počas vývinu mozgu však môže poškodiť tvorbu a spájanie neurónov, ale aj zmeniť hladiny látok zodpovedných za prenos informácie z jedného neurónu na druhý. V závažných prípadoch môže nastať až nenávratné poškodenie a strata neurónov.
Vplyv na funkcie
Dlhodobé pôsobenie hypoxie od začiatku tehotenstva môže znížiť pôrodnú hmotnosť dieťaťa, prípadne spôsobiť jeho predčasné narodenie, a tým zvýšiť jeho náchylnosť na viaceré ochorenia. Jej pôsobenie v období termínu pôrodu zasa môže viesť k zmenám vo funkcii mozgu. Tie sa môžu po narodení prejaviť ako poruchy správania, pamäti a učenia. Hypoxia môže viesť aj k príznakom podobným ADHD (porucha pozornosti a aktivity) vrátane narušeného sústredenia, straty sebakontroly a schopnosti rozhodovania. Závažná dlhotrvajúca hypoxia môže viesť až k epilepsii, mozgovej obrne či mentálnej retardácii. Niektoré jej dôsledky sa však môžu prejaviť až v neskoršom živote. Predpokladá sa napríklad, že môže byť aj jednou z príčin depresie a schizofrénie, ktorých prvé príznaky sa objavujú až v puberte. Pre tieto závažné dôsledky na život človeka je hypoxia už dlho v centre záujmu výskumníkov. V posledných rokoch sa vyskúšalo mnoho postupov na jej liečbu. Z nich je oficiálne schválené len zníženie teploty tela novorodenca, ktoré zmierňuje dôsledky hypoxie a spomaľuje ich nástup. Naďalej však existujú pacienti, pri ktorých je jeho použitie rizikové, a tak hľadanie vhodnej liečby pokračuje. Sľubne vyzerajú napríklad viaceré nové antioxidanty.
PharmDr. Michaela Piešová
Centrum experimentálnej medicíny
Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV
