Priamy predok človeka rozumného, človek vzpriamený, žil v Afrike skôr, ako sa myslelo. A popri ňom žili členovia dvoch rodov predľudí. Z jedného z nich sa zrejme vyvinul.
Kolíska ľudstva (Cradle of Humankind) je 47-tisíchektárová chránená oblasť asi 50 kilometrov severozápadne od Johannesburgu v juhoafrickej provincii Gauteng. V krajine pahorkov a vápencových formácií je veľa jaskynných systémov. V roku 1999 ju zaradili do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dôvodom boli tamojšie kľúčové náleziská fosílií praľudí, ako sú jaskyne Sterkfontein, Swartkrans a Kromdraai, čomu oblasť vďačí za svoj názov. Kolískou ľudstva je síce skôr východ kontinentu v širšom okolí Afrického rohu, no náleziská fosílií ľudských predkov odtiaľ siahajú cez Tanzániu až do južnej Afriky. Najnovší veľký objav z Kolísky ľudstva priniesli vykopávky v bývalom kameňolome Drimolen. Vykopávky tam riadi Stephanie Bakerová z Palaeo-Research Institute pri Johannesburskej univerzite.
Pri terénnej praxi istý študent odkryl prvý zhluk úlomkov fosílnych kostí. Boli to úlomky hornej časti lebky pračloveka, označenej DNH 134. Až po nálezoch ďalších úlomkov sa dalo určiť, o ktorého pračloveka išlo. Poskladanú časť lebky sme porovnali so všetkými fosíliami praľudí z Kolísky ľudstva. Tvarom pripomínala slzu a mala pomerne veľký objem mozgovne. To znamenalo, že sa pozeráme na jedinca z druhu človek vzpriamený, Homo erectus, povedala Stephanie Bakerová.
Tušenie senzácie
Človek vzpriamený bol prvý pračlovek s už jednoznačne ľudskými anatomickými znakmi – od vzpriamenej chôdze, premietnutej aj do jeho mena, cez veľkosť postavy, proporcie končatín (kratšie ruky, dlhšie nohy) až po tvar a rozmery lebky vrátane mozgovej kubatúry, ktorá sa už priblížila k našej. Známejší je síce z nálezísk mimo Afriky, odkiaľ migroval do Eurázie, ale aj zo samotnej Afriky. Vedci nahrubo rozlíšili v rámci toho istého druhu dve skupiny: afrického a ázijského človeka vzpriameného. Určite sa nachádzal na priamej evolučnej línii k nám. Známe africké ukážky jeho fosílií však boli paradoxne mladšie ako eurázijské. Nálezový kontext v Drimolene teraz sugestívne naznačoval starší pôvod. Dôkladnú analýzu DNH 134, sprievodných nálezov a súvislostí v Drimolene a celkovo v Kolíske ľudstva vykonal 27-členný medzinárodný tím výskumníkov z viacerých odborných špecializácií, ktorý viedol Andy Herries z La Trobe University v Bundoore (štát Viktória, Austrália).
Členmi boli aj Stephanie Bakerová a viacerí jej kolegovia. Získané výsledky uverejnili v časopise Science. Medzi hlavné úlohy, ktoré riešili, patrilo: Kedy žil majiteľ DNH 134 a v akom veku zomrel? V južnej Afrike sa dovtedy nenašli nijaké fosílie človeka vzpriameného. Kým sme objavili DNH 134, vedeli sme, že najstarší známy človek vzpriamený na svete žil v gruzínskom Dmanisi, datovaný do doby pred približne 1,8 milióna rokmi, povedala Stephanie Bakerová. A naozaj vyšlo najavo, že drimolenský jedinec žil dávnejšie. Vekový rekord človeka vzpriameného sa vrátil do jeho africkej kolísky.
Predsa len južná kolíska?
Kombinácia najmodernejších datovacích metód totiž poskytla pre celkový 3D kontext nálezových vrstiev DNH 134 v Drimolene vek 1,95 až 2,04 milióna rokov. Použité metódy zahŕňali paleomagnetizmus, elektrónovú spinovú rezonanciu, rádioaktívny rozpad uránu na olovo a napokon datovanie drobnej fauny ako netopierov a jašterov, ktorých kosti sa našli v pôde. Drimolenský človek vzpriamený teda žil oveľa skôr ako najstarší dosiaľ známy zástupca tohto druhu v Afrike, dokonca ešte skôr ako spomenutý doterajší svetový rekordér z Gruzínska. Zistený vek fosílie DNH 134 ukazuje, že Homo erectus existoval o 150 000 až 200 000 rokov skôr, ako sa doposiaľ myslelo, konštatoval Andy Herries. To je zaujímavé v súvislosti s pôvodom nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti), keďže človek vzpriamený bol naším priamym predkom. Až do tohto nálezu sme vždy predpokladali, že Homo erectus vznikol vo východnej Afrike. No DNH 134 ukazuje, že môže pochádzať z južnej Afriky, odkiaľ sa neskôr presunul aj do východnej a ďalej cez severnú Afriku do zvyšku sveta, vysvetlila Stephanie Bakerová. Mohol však migrovať aj opačným smerom z východnej Afriky do južnej – ibaže vo východnej sa zatiaľ nenašli jeho staršie fosílie (fosílny záznam býva zlomkový a neúplný). Lebka DNH 134 je nezvyčajná aj tým, že patrila v čase smrti ešte veľmi mladému človeku vzpriamenému. Pravdepodobne zomrel iba ako dvoj- až trojročný, upresnil Andy Herries.
Zdeněk Urban
