Ťažká voda čiže oxid deutéria (D2O) je voda, v ktorej sú namiesto atómov vodíka atómy deutéria. Najvýznamnejším rozdielom vo fyzikálnych vlastnostiach medzi čistou ťažkou a normálnou vodou je približne o 11 % vyššia hustota ťažkej vody, čo je v podstate dôsledok toho, že deutérium je asi dvakrát také ťažké ako vodík. Podľa najnovšej štúdie vedcov z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, českého Ústavu organickej chémie a biochémie AV ČR a Leibnizovho inštitútu pre biológiu potravinových systémov na Technickej univerzite v Mníchove má čistá ťažká voda výrazne sladšiu chuť ako normálna (ľahká) voda s rovnakou čistotou. Vedci sa zaoberali otázkou chuti ťažkej vody v senzorických experimentoch na ľuďoch, behaviorálnych pokusoch na myšiach, testoch chuťových buniek rozlišujúcich sladkú chuť a v počítačových modelovaniach. Ich výsledky ukazujú, že ľudia na základe svojej chuti vnímajú ťažkú vodu ako jasne rozlíšiteľnú od normálnej vody. Ľudské subjekty vnímali ťažkú vodu ako mierne sladkú a výrazne sladšiu než normálnu vodu, uviedli autori štúdie. Zistenia tiež ukazujú, že ťažká voda vyvoláva sladkú chuť prostredníctvom proteínového receptora ľudskej sladkej chuti TAS1R2/TAS1R3. Budúce štúdie by mali objasniť presné miesto a mechanizmus pôsobenia, ako aj dôvod, prečo ťažká voda aktivuje najmä receptor TAS1R2/TAS1R3, čo má za následok sladkú chuť. Ukazuje sa, že kľúčovou bude miestne cielená mutagenéza a stanovenie presnej štruktúry tohto receptora, uviedli vedci.
Zo stránky SciNews spracovala BP
