Všeobecne sa predpokladá, že tzv. prílivové chvosty sú výsledkom gravitačných interakcií medzi galaxiami. Napríklad keď sa dve galaxie obiehajú, prílivové sily deformujú každú galaxiu. Pritom sa zdeformované oblasti dostanú do medzigalaktického priestoru, čím sa vytvoria prílivové chvosty. Štúdium týchto štruktúr nám umožňuje lepšie porozumieť interakciám medzi galaxiami, ich zrážkam a fúziám. K tým dochádza aj v prípade Mliečnej cesty. Najmä na základe analýz astrometrických a fotometrických údajov zo satelitu Gaia (prevádzkuje ESA) odhalili čínski astronómovia pod vedením Hai-Jiuna Tana z China Three Gorges University podobnú štruktúru aj v komplexe molekulárnych mrakov v Orióne. Ide o jednu z najaktívnejších blízkych oblastí, kde prebieha intenzívna tvorba nových hviezd. Štruktúru označujú jej objavitelia hviezdny had, prípadne kvázi-prílivový chvost (quasi-tidal tail), pretože jej relatívne malý vek neumožňuje astronómom aplikovať klasickú teóriu prílivu a odlivu. Vek hviezdneho hada sa odhaduje na 30 – 40 miliónov rokov, čo znamená, že je omnoho mladší ako akékoľvek dovtedy známe prílivové chvosty. Podľa vedcov sú jeho dĺžka a šírka viac ako 750 svetelných rokov, no jeho hrúbka je iba asi 260 svetelných rokov. Zatiaľ sa v tejto štruktúre podarilo identifikovať približne 2 000 hviezd s priemernou vzdialenosťou asi 1 000 svetelných rokov od Zeme. Tvar chvosta naznačuje, že jeho rodičovský klaster pravdepodobne zažil jedno či niekoľko výrazných narušení. Otázka, aký mechanizmus natiahol rodičovský klaster do chvosta s veľkosťou nad 750 svetelných rokov v takom relatívne krátkom čase, však zostáva otvorená.
Zo stránky Phys.org spracovala BP
