Popularizácia vedy je dôležitou súčasťou práce vedcov, a keď ju správne uchopia, môžu sa tak sami naučiť niečo nové. O tejto téme sme sa rozprávali s Jurajom Tekelom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
Prečo je dôležité popularizovať medzi ľuďmi vedu?
Existuje jedna štandardná odpoveď: lebo veda je veľmi dôležitá a v ľudskom pokroku kľúčová. To však treba ľuďom neustále pripomínať, aby na to nezabúdali a nebrali všetky výdobytky vedy ako samozrejmosť. No pre mňa je tu ešte jeden veľký dôvod: Veda je neskutočne zaujímavá! Svet je fantastické miesto a takmer každý jeden proces v ňom je príležitosť na objavovanie. Nemusíte byť Peter Sagan, aby vás bavilo bicyklovanie, alebo Edita Gruberová, aby vás bavila opera. Rovnako nemusíte byť vedec, aby ste zažili malú katarziu, keď zistíte, prečo oblaky nepadajú na zem, aj keď sú vlastne kvapalná voda.
Juraj Tekel je teoretický fyzik a vysokoškolský pedagóg na Katedre teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje vlastnostiam modelov definovaných na priestoroch s pozmenenou štruktúrou na krátkych vzdialenostiach, ktorá sa predpokladá v teóriách kvantovej gravitácie. Okrem toho sa v rámci iniciatívy MatFyzJeIn a občianskeho združenia Vedátor venuje popularizácii vedy.
Ako ste prišli na nápad organizovať populárno-vedecké prednášky Vedatour?
Motivácia bola dvojaká. Jednak išlo o prirodzený rozvoj aktivít vtedy ešte neformálneho združenia Vedátor. Písali sme najmä texty, ale prednášky sú v porovnaní s nimi osobnejšie a zážitok intenzívnejší. Diváci majú šancu klásť po prednáške otázky alebo sa môžu neskôr s rečníkmi porozprávať. Na druhej strane to bola snaha dostať vedu medzi ľudí. Otvoriť si časopis alebo prečítať článok na internete väčšinou vyžaduje existujúci záujem. Keď sa na mieste, kam bežne chodievate, koná vedecká beseda, je šanca, že o ňu zakopnete. Máme tak šancu dostať sa k ľuďom, ktorí by si k vede inak cestu nenašli.
Je o to záujem v širokej verejnosti a špeciálne medzi mladými?
Populárna veda a materiál, ktorý sa usilujem presadiť, je pre ľudí len jednou z obrovského množstva možností na vyplnenie voľného času. Trh je možnosťami preplnený a vedci musia byť pri získavaní svojho miesta na ňom veľmi priebojní. Špeciálne medzi mladými ľuďmi, ktorí sú zvyknutí na prvotriednu kvalitu obsahu aj formy. Takže záujem určite je, otázkou zostáva, čo dokážeme ponúknuť.
Akým popularizačným aktivitám sa ešte venujete?
Veľmi ma baví prednášať, takže neodmietnem, keď ma niekto pozve, a keď nie je kam, občas si prednášky zorganizujem sám (smiech) – či už u nás na pôde fakulty alebo inde. Väčším projektom je séria videí Nečakané súvislosti, kde okrem zaujímavých faktov poukazujem na to, ako sú zdanlivo nesúvisiace javy v prírode prepojené. Na popularizácii sa tiež podieľam organizačne, s kolegami sme napríklad organizovali populárno-vedecký program na festivale Pohoda. V hlave nosím nejaké ďalšie nápady, tie však zatiaľ narážajú na konečnosť dennej dávky času a energie.
Má popularizácia fyziky svoje špecifiká?
Fyzika je z veľkej časti experimentálna veda. Na besedách sa dá robiť veľa pokusov, v textoch opisovať javy, s ktorými sa ľudia bežne stretnú. Takže pre fyzikov je celkom jednoduché nájsť niečo a zvolať: Aha, fyzika! Už okolo sedenia na stoličke sa dá povedať veľa zaujímavého. Nebezpečné je zasa to, že fyzici neraz skĺznu do režimu vševedcov. Skúmajú totiž základné stavebné prvky sveta a procesy medzi nimi. Stane sa teda, že majú pocit, že vedia vysvetliť viac, ako sa dá. Ďalšie vedy preto niekedy považujú, viac či menej vedome, za akúsi poddisciplínu fyziky.
Pri zjednodušovaní zložitých vecí sa ľahko môže stratiť exaktnosť. Môže byť neodborná popularizácia vedy kontraproduktívna?
V tom je podľa mňa majstrovstvo dobrej popularizácie. Veci zjednodušiť a sprístupniť, ale neklamať, nevymýšľať si, nezavádzať. Rozmyslieť si, čo je na danej téme zaujímavé, dôležité a poučné, a potom to oholiť o technické zbytočnosti, o vedecký žargón a nuansy, ktoré laikovi na probléme nič neodhaľujú. Keď po tomto procese zostane iba neohrabaný pahýľ, nesnažiť sa ho prikrášliť, ale skúsiť nájsť inú tému. Navyše, tak ako všetko, môže byť popularizácia vedy zbytočne bulvárna, keď sa príliš sústredí na niektoré technické detaily alebo bombasticky znejúce odborné výrazy. Odpútava to pozornosť od tej skutočne fascinujúcej veci, ktorou sú prírodné zákony a ich podstata. Myslím si, že každá popularizácia by mala byť po vedeckej stránke správna, nemalo by v nej byť nič, na čo by odborník povedal: Toto nie je pravda! Ale dobrá popularizácia, ktorá si vyberie vhodnú tému a rozumným spôsobom upozorní na to, kde a ako je realita komplikovanejšia, nemôže byť kontraproduktívna.
Popularizuje sa veda na úkor vlastného výskumu alebo sa to dá zladiť?
Na jednej strane to určite ide na úkor. Zaberá to veľa času a energie a každý deň má iba tých 24 hodín. Na druhej strane sú pre mňa osobne dni, keď sa dokážem celý čas úplne naplno venovať výskumu, skôr výnimkou. A takéto aktivity beriem ako oddych od ťažkej vedy. Navyše si myslím, že majú svoju dôležitosť. Napríklad sa sám často veľa naučím. Či už priamo nové poznatky alebo som nútený si niektoré veci lepšie premyslieť.
Čo ďalšie má vedec z tejto práce?
Občas sa objaví v novinách alebo dokonca v televízii (smiech). Niekedy niekto napíše, že čítal môj článok a veľmi sa mu páčil. Občas vám niekto položí veľmi zaujímavú otázku, ktorá vám neprišla na um. Inokedy sa vďaka inému pohľadu na problém naučíte sami niečo nové. Ale ten pocit, že aj samotná veda má zmysel, lebo ľudí to zaujíma a vedia mať z toho radosť, je pre mňa osobne ten najdôležitejší.
Môže byť každý vedec popularizátorom vedy?
Úprimne povedané, nie. Teda, nie každý sa hodí na úplne všetko. Veda sa dá popularizovať rôzne – formou prednášok, článkov, rozhovorov a podobne. Každá z metód si vyžaduje iné zručnosti a vlastnosti a nie každý také má. Vedci sú tiež iba ľudia a aj keď sa dá veľa naučiť a vypracovať sa, niekomu to ide prirodzenejšie ako iným. Možno by som to prirovnal k športovcom. Nie každý športovec je dobrý tréner alebo komentátor. A nie každý ním musí byť.
Aké sú súčasné príležitosti a prekážky vedcov pri popularizácii vedy?
Prekážku som už spomenul, zaujímavých informácií a činností je vo svete nekonečne veľa a spotrebiteľ má vysoké nároky. Na matfyze máme človeka špeciálne na technickú stránku popularizácie. Nakrúcanie prednášok a videí, strih, práca so zvukom, streamovanie. Úplne kľúčová je správa YouTube kanálu a jeho optimalizácia. To je niečo, čo má vedec len veľmi malú šancu zvládnuť sám (vďaka, Stano). Okrem toho treba chodiť za ľuďmi a aktívne si pýtať ich pozornosť. To stojí peniaze. Inštitúcie a grantové schémy začínajú s takýmito výdavkami počítať len pomaly. Časy sa zmenili a už nemôžeme rátať s tým, že nám ľudia budú dôverovať a podporovať nás iba z titulu autority. Keď chceme k vedeckej kariére pritiahnuť mladých ľudí, nestačí sedieť v kancelárii a byť dobrými vedcami.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto Stanislav Griguš
