K romantickej predstave trópov, najmä pláží obmývaných teplým morom, neodmysliteľne patria kokosové palmy, z ktorých sa dá využiť takmer všetko.
Nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti vedia domorodci na mnohých miestach z kokosovníka obyčajného (Cocos nucifera), ľudovo z kokosovej palmy, využiť každý kúsoček. Teda nielen obsah jej plodov – kokosových orechov, ale aj ich vonkajší obal, škrupiny, obrovské perovito zložené listy a po vyrúbaní aj palmový kmeň. Keďže tropické podnebie ovplyvnilo pozitívne vynaliezavosť našich predkov, nemožno sa čudovať tomu, že už pred stáročiami prišli na to, ako získať z tejto palmy aj alkoholický nápoj.
Voda nie je mlieko
Moralistov brojacich proti alkoholu treba upokojiť, pretože nad pitím slabo alkoholického nápoja vyrobeného z kokosovej palmy určite vysoko prevažuje pitie kokosovej vody, často chybne označovanej ako kokosové mlieko. Turistov zvyčajne fascinuje zručnosť domácich predavačov, ktorí im priamo pred očami otvoria kokosový orech pomocou mačety a v civilizovanejších končinách ponúknu aj slamku na pitie.
Treba podotknúť, že kokosovú vodu obsahujú len nezrelé kokosy, pričom podstatne viac jej poskytujú plody nízkych kultivarov tejto palmy, obyčajne so žltými plodmi. Jeden veľký kokos môže ukrývať až 600 – 700 g hygienicky zabalenej vody, v plodoch vysokých paliem je to len asi 300 g. Pre tých, ktorí radi pripravujú exotické jedlá, je zaujímavá informácia, že kokosové mlieko uvádzané v receptoch, je vlastne biela šťava vytlačená z nastrúhanej kokosovej dužiny namočenej vo vode.
Obľúbený nápoj
Palmové víno je alkoholický nápoj, ktorý sa nevyrába ako hroznové víno, ale doslova sa zbiera v korunách paliem. Ide o skvasenú palmovú miazgu, teda akýsi palmový burčiak. Sladká miazga sa získava postupným odrezávaním súkvetia palmy, ktorá nemá plody. V horúcom tropickom podnebí táto šťava obsahujúca 12 – 15 % cukru rýchlo kvasí, takže už o niekoľko hodín sa mení na palmové víno s nízkym obsahom alkoholu – od 3,5 do 6 %. Štandardne sa palmové víno zberá z tých istých paliem ráno i večer, pričom palma dokáže roniť miazgu asi tri týždne.
Toto netradičné víno si obľúbili ľudia v mnohých krajinách Ázie, Afriky a zriedkavejšie sa s ním možno stretnúť aj v Latinskej Amerike. Preto preň existuje množstvo miestnych názvov. Najviac používaný je názov toddy, pochádzajúci zo Srí Lanky. Tu ním označujú nielen palmovú miazgu a palmové víno, ale aj zberača, ktorý sa šikovne šplhá do korún paliem. V južnej Indii pomenovali palmové víno kallu, na Filipínach tuba, v Nigérii oguro alebo emu, v Ghane nsafufuo a tak by sa dalo ešte chvíľu pokračovať.
Kopra
Olejnatá dreň zrelých kokosových orechov, tzv. kopra, slúži v prvom rade na lisovanie kokosového oleja, ktorý sa uplatňuje najmä v kozmetike, pri výrobe stužených tukov, medicínskych olejov a mydiel. Usušená kopra obsahuje 60 – 70 % tuku. Mierne vylisovanú nastrúhanú a usušenú dreň pozná snáď každý, je to známa kokosová múčka. Na získanie jednej tony kopry je potrebné usušiť obsah 4- až 5-tisíc plodov. Najvýnosnejšie sú vysoké palmy, z dobre ošetrovanej plantáže možno získať až 1,2 tony kopry z hektára, no obyčajne je to len asi polovičné množstvo.
Zrelé kokosové orechy obalené vláknitým obalom nie sú také nápadné ako zeleno alebo žlto sfarbené nezrelé plody. Z našich obchodov ich poznáme až po ošúpaní tohto obalu, označovaného ako koir, z ktorého sa využívajú hrubé vlákna na výrobu rohoží, vriec a podobne. Ide o dosť nepríjemnú a namáhavú prácu, pri ktorej sa používa špeciálny bodec zarazený do zeme, prípadne mačeta, čo je však dosť nebezpečné a bez adekvátnej praxe by sme pri takomto experimentovaní mohli ľahko prísť o prst. Kým je zo zrelých orechov odstránený vonkajší obal a následne sú rozseknuté, aby z nich bolo možné vyškrabať olejnatý obsah, ktorý sa usuší na slnku, nechávajú ich domorodí farmári aspoň dva týždne odležať na kopách. Pri tomto procese sa v orechoch vstrebú aj posledné zvyšky kokosovej vody, takže sú ľahšie a dokážu dobre plávať, čo im pomáha pri rozširovaní na nové lokality.
Text a foto RNDr. Jozef Májsky