Svetový optik
Fotografia má už takmer dvestoročnú históriu. Fotografovanie však bolo v prvých desaťročiach spojené s veľkými problémami. Pokroky v tomto smere sa už od počiatku spájali s vývojom optickej techniky. A tu zohral nezastupiteľnú úlohu Jozef Maximilián Petzval.
Jozef Maximilián Petzval sa narodil 6. januára 1807 v Spišskej Belej, kde bol jeho otec učiteľom. Aj jeho dvaja bratia sa narodili 6. januára, a preto im doma hovorili traja králi. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Kežmarku, Levoči a v Podolínci, kde mal z matematiky dokonca reparát… Keďže ho nielen úspešne zvládol, ale dokonca si svet čísel zamiloval, išiel študovať na Kráľovskú akadémiu v Košiciach a napokon na Institutum geometricum v Pešti, kde získal titul inžinier. Tento titul si veľmi cenil a aj v čase, keď bol už akademikom, sa podpisoval Diplomierter Inginieur.
V rokoch 1828 až 1835 zastával funkciu mestského inžiniera v Pešti. Odtiaľto ho pozvali do Viedne, kde sa stal profesorom matematiky a pôsobil tam až do roku 1877. Matematiku súčasne prednášal aj v Pešti.
Petzval, hoci vynikajúci matematik, vôbec nebol nejaký kockáč. Nad Viedňou si prenajal opustený kláštor a urobil si z neho letné sídlo. So záľubou sa tam venoval telesným prácam a šermu. V revolučných rokoch 1848 a 1849 bol veliteľom Zboru krasojazdcov, ktorý tvorilo šestnásť študentov vyzbrojených puškou a kordom. Zomrel vo Viedni 19. septembra 1891.
Štvoršošovkový objektív
Ako matematik vynikal v riešení lineárnych a diferenciálnych rovníc a v teórii algebrických a vyšších rovníc. Popri matematike sa venoval predovšetkým fyzike – akustike, balistike, ale najmä optike. Jeho osobný priateľ Andreas von Ettinghausen (1796 – 1878) ho po návrate zo svojej študijnej cesty vo Francúzsku oboznámil s problémami dagerotypie, čo bolo prvé štádium fotografie. Fotografovanie v tom čase trvalo až 30 minút. Jozef Maximilián Petzval na základe zložitých výpočtov zhotovil v roku 1840 portrétový objektív. Tvorili ho štyri šošovky. Prvá bola z bikonvexného korunového a druhá z bikonkávneho korunového skla. Mali korigovanú tzv. achromatickú chybu a guľový odklon. Významný optik Christian Johann Doppler (1803 – 1853), ktorý bol profesorom Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, považoval Petzvalove výsledky za správne – na základe jednoduchých úvah dospel k podobným výsledkom. Jozef Maximilián Petzval dokonca sám zostrojil drevenú skladaciu portrétovaciu kameru. Jej objektív dokonale ostro kreslil a mal takú svetelnosť, že minútové expozície skrátil na sekundové. Viedenský optik Peter Wilhelm Fridrich von Voigtländer (1812 – 1878) už v roku 1841 začal vyrábať fotoaparáty s Petzvalovým objektívom.
Dielo zmarili zlodeji
V roku 1843 začal Petzval zlepšovať ďalekohľad a mikroskop. Po zdĺhavých výpočtoch zistil, že objektív i okulár sa musia skladať z troch šošoviek, a tak vyriešil princíp dnešného divadelného ďalekohľadu. Vážne pomýšľal skonštruovať elektrický svetlomet pre vojenskú techniku.
V tom čase sa už Petzvalove fotoobjektívy dostali na svetový trh, a to zásluhou podnikavého viedenského optika F. Voigtländera, ktorý ich sériovo vyrábal. Na parížskej výstave za ne Petzval získal striebornú medailu.
Petzval mienil vydať knižne súbornú prácu o optike. V marci 1858 predložil obsiahlu správu o svojej sedemnásťročnej práci v tejto disciplíne a navrhol, že o optike napíše trojzväzkovú prácu. Za tie roky práce zozbieral množstvo materiálu. V roku 1859 sa však do jeho bytu vlámali zlodeji. V byte všetko rozhádzali a časť vecí aj spálili. Materiály, ktoré sa zachovali, už nekompletizoval a napísania diela o optike sa vzdal.
Jozef Maximilián Petzval patril v 19. storočí medzi najvýznamnejších vedcov zo Slovenska. O jeho národnosti bolo veľa diskusií a dodnes nie je tento problém uzavretý.
Dostal veľa pôct a vyznamenaní. V roku1846 sa stal dopisujúcim a v roku 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. Vyznamenali ho Radom Františka Jozefa. V roku 1881 ho Jednota českých matematiků zvolila za svojho čestného člena.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora
