Vedci z prestížnej University College London (UCL) realizovali v londýnskej nemocnici výskum, do ktorého zapojili 43 pacientov vo veku od 16 do 85 rokov hospitalizovaných s ochorením COVID-19. Pacienti však netrpeli respiračnými problémami, ale hlavným príznakom nákazy bola neurologická porucha. So súčasnou pandémiou totiž súvisí aj poškodenie mozgu. Identifikovali sme väčšie ako očakávané množstvo prípadov s neurologickými príznakmi, ako napríklad zápal mozgu, čo nie vždy korelovalo so závažnosťou respiračných príznakov. Možno ide o podobný jav, ktorý ľudstvo prekonalo na začiatku minulého storočia, vyhlásil hlavný autor štúdie Michael Zandi z neurologického ústavu UCL.
Vedci vo svojej štúdii totiž poukazujú aj na letargickú encefalitídu (dočasná mozgová dysfunkcia), ktorá postihla veľké množstvo svetovej populácie v 20. a 30. rokoch 20. storočia po ústupe španielskej chrípky. V rámci výskumu sa podarilo identifikovať 10 prípadov prechodných encefalitíd s delíriom, 12 prípadov zápalu mozgu, pričom v deviatich prípadoch išlo o relatívne zriedkavé ochorenie ADEM, osem prípadov mozgových príhod a osem ďalších prípadov s poškodením nervov. U nijakého skúmaného pacienta nebol v mozgovo-miechovom moku detegovaný koronavírus SARS-CoV-2, a tak sa vedci domnievajú, že neurologické ochorenia môžu byť spôsobené ochorením COVID-19 nepriamo, inými slovami, môže ísť o imunitnú reakciu organizmu. Keďže ochorenie COVID-19 je tu len niekoľko mesiacov, ešte presne nevieme, aké dlhodobé následky môže spôsobiť, no lekári si musia byť vedomí aj možných neurologických účinkov, uviedol spoluautor štúdie Ross Paterson.
Zo stránky UCL spracovala BP
