Populáciám mladšej kamennej doby (neolit) sa už dávnejšie pripisuje revolúcia v poľnohospodárskych postupoch v celej Európe. Nová štúdia však naznačuje, že ľudská činnosť viedla k významným zmenám európskej krajiny až v bronzovej dobe o niekoľko tisícročí neskôr. Vedci z Kodanskej univerzity a britskej Plymouthskej univerzity sledovali dve hlavné migrácie ľudí v holocéne v Európe – severo-západný pohyb poľnohospodárov počas neolitu a západný pohyb stepných, čiastočne kočovných národov hovoriacich indoeurópskymi jazykmi počas bronzovej doby. Bádateľov zaujímali najmä zmeny vegetácie, ktoré viedli k tomu, že európske lesy boli nahradené poľnohospodárskou krajinou, čo je aj teraz veľmi zrejmé. Výsledky výskumu ukazujú, že obe migrácie sa výrazne líšia, čo sa týka ich šírenia, ako aj dôsledkov na životné prostredie. Ukázalo sa, že úbytok listnatých lesov a nárast pasienkov a prirodzených trávnych porastov súbežne s poklesom počtu lovcov a zberačov môžu súvisieť s rýchlym pohybom stepných národov počas bronzovej doby. Hlavný autor štúdie Fernando Racimo z Kodanskej univerzity uviedol: Pohyb stepných národov, ku ktorému došlo v bronzovej dobe, mal mimoriadne silný vplyv na európsku vegetáciu. Keďže títo ľudia sa pohybovali smerom na západ, vidíme nárast v množstve pasienkov a úbytok listnatých lesov na celom kontinente.
Zo stránky ScienceDaily spracovala BP
