Stepi a lesostepi predstavujú z hľadiska biodiverzity najbohatšie ekosystémy Slovenska. Aj napriek obmedzenej rozlohe sa významne podieľajú na celkovej biodiverzite našej krajiny.
V našej prírode nájdeme niekoľko zaujímavých lokalít stepného alebo lesostepného charakteru. Mnohé z nich sú vyhlásené za chránené územia. Patria k nim napríklad národné prírodné rezervácie (NPR) Čenkovská step a lesostep, Zoborská, Hrušovská alebo Tematínska lesostep, Devínska Kobyla či prírodná rezervácia Marcelove piesky a viaceré ďalšie.
Biotopy stepného a lesostepného charakteru sú zaujímavé najmä z botanického hľadiska. Vyskytuje sa na nich množstvo vzácnych druhov rastlín, ktoré inde na Slovensku nenájdeme. Okrem rastlín sú však takéto biotopy zaujímavé aj po zoologickej stránke, najmä výskytom vzácnej entomofauny. Predstavme si naše najzaujímavejšie a najatraktívnejšie druhy hmyzu, s ktorými sa na takýchto lokalitách môžeme stretnúť.
Dravá kobylka
Medzi najvzácnejších a najtypickejších zástupcov stepnej fauny patrí sága stepná (Saga pedo). Táto najväčšia bezkrídla kobylka dosahujúca veľkosť až 12 cm patrí medzi naše najvzácnejšie druhy hmyzu. Vyskytuje sa len veľmi zriedkavo na niekoľkých lokalitách Slovenska, kde má severnú hranicu rozšírenia. Nájsť však ságu v prírode nie je vôbec jednoduché. Okrem toho, že je extrémne zriedkavá, je aj veľmi nenápadná. Jej trávovozelené alebo hnedasté zafarbenie tela ju dokonale maskuje vo vegetácii. Navyše je aj málo pohyblivá.
Sága stepná je dravý živočích, ktorý sa živí najmä koníkmi. Trúfne si však aj na veľké kobylky, a dokonca aj na dravú modlivku. Na tento spôsob života je dokonale vyzbrojená. Predné nohy má husto posiate ostňami a slúžia jej na uchopenie koristi. Zadné nohy má mimoriadne dlhé a na rozdiel od ostatných kobyliek jej neslúžia na skákanie, ale kráčanie. Sága stepná je zaujímavá aj spôsobom rozmnožovania. Samčeky tohto druhu ešte nikdy neboli nájdené. V prírode sú známe len samičky, ktoré sa rozmnožujú spôsobom, odborne nazývaným partenogenéza, čo znamená, že vajíčka sa vyvíjajú bez oplodnenia. V jesenných mesiacoch samičky svojím dlhým kladielkom kladú do pôdy neobvykle dlhé vajíčka v počte asi 30 kusov. V priebehu mája nasledujúceho roku sa z nich liahnu nymfy, ktoré sú podobné dospelým jedincom.
Najväčší koník
Ďalším typickým zástupcom xerotermnej (teplomilnej) fauny je koník stepný (Acrida ungarica). Tento náš najväčší koník dorastajúci do veľkosti až 8 cm je podobne ako sága veľmi vzácnym druhom a tiež u nás dosahuje severnú hranicu rozšírenia. Nájdeme ho len na niekoľkých najteplejších lokalitách južného Slovenska, kde obýva piesočnaté stepi s riedkou vegetáciou. S dospelými koníkmi sa stretneme v jesenných mesiacoch. Na rozdiel od ságy stepnej sú na lokalitách hojnejšie a veľmi pohyblivé. Dobre skáču a ešte lepšie lietajú. Pri vyrušení odlietajú aj na vzdialenosť niekoľkých metrov. Koník stepný nás okrem veľkosti určite zaujme aj svojím exotickým vzhľadom. Má úzke telo, dlhé zadné nohy a klinovito pretiahnutú hlavu s hrubými tykadlami. Živí sa najmä rôznymi druhmi tráv.
Vzácna pamodlivka
Medzi známe a v súčasnosti už pomerne hojne rozšírené teplomilné živočíchy patrí aj modlivka zelená (Mantis religiosa). Mnohí z vás sa s ňou v prírode určite stretli. Len málokto však vie, že v našej prírode sa vyskytuje modlivke veľmi podobný druh, ktorý ju tvarom tela a spôsobom života veľmi pripomína. Je ním pamodlivka dlhokrká (Mantispa styriaca). Podobne ako modlivka aj tento druh je jediným zástupcom tropickej čeľade žijúcim na našom území. U nás však patrí medzi mimoriadne vzácne druhy. Žije na niektorých stepných a lesostepných lokalitách a vidieť ju môžeme naozaj len veľmi zriedkavo. Okrem zaujímavého vzhľadu má veľmi zvláštny spôsob vývoja. Jej larvy sa vyvíjajú poloparaziticky – len v kokónoch niektorých druhov pavúkov. Vývoj prebieha v dvoch instaroch. Vyliahnuté larvy prvého instaru prezimujú a na jar vnikajú do kokónov pavúkov, kde sa živia ich vajíčkami. Tu prebieha ďalší vývoj larvy pamodlivky, ktorý trvá až do zakuklenia vnútri kokónu.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
