Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Platí to už na úrovni buniek, no niečo podobné sa dá pozorovať aj v histórii ľudstva.
Najväčší pokrok nastal vždy vtedy, keď sa zlepšila schopnosť ľudí pracovať s jedným z týchto zdrojov.
Energia a informácia
Objavenie ohňa okrem iného zvýšilo kalorický príjem ľudí a umožnilo im rýchlejšie expandovať. Vďaka poľnohospodárstvu ľudstvo dokázalo z malej plochy získať veľa obživy, čo vytvorilo podmienky na vznik veľkých spoločenstiev. Tie zasa držali spolu vďaka príbehom, ktoré si ľudia o svete rozprávali. Objav písma akcelerovaný kníhtlačou umožnil presné ukladanie a šírenie myšlienok mimo ľudskej mysle. V priebehu dvoch storočí sme zažili parné stroje, elektrifikáciu spoločnosti a prvé kontrolované jadrové reakcie.
(Ná)stroje – od okresaných kamienkov cez poľnohospodárske zariadenia až po veľké výrobné linky, lietadlá či zbrane – nahrádzali počas historického vývoja ľudské svaly. Postupne však stroje začali ľuďom pomáhať aj s informáciami, či už išlo o písací stroj, telegraf alebo rádio. Jeden z najväčších objavov v tomto smere predstavuje počítač. Ten spočiatku slúžil na počítanie, v ktorom bol a naďalej je veľmi rýchly. Postupne však priniesol revolúciu aj v komunikácii medzi ľuďmi. Kým ráno vstaneme z postele, vieme, čo si o počasí myslí kamarát z opačnej strany sveta a čo mala spolužiačka na raňajky. Internet nespája len stroje, ale aj ľudské mysle.
Rýchly vývoj
Tejto oblasti sa venuje napríklad jedna z mnohých firiem vizionára Elona Muska – Neuralink. Jej cieľom je brain-computer-interface, teda prepojenie počítača s mozgom a jednou z jej špecializácií je, ako do mozgu natiahnuť vysokorýchlostné káble. Nejde však o jedinú iniciatívu, touto problematikou sa zaoberá veľa firiem a výskumných pracovísk.
Na priblíženie, ako výrazne táto oblasť pokročila, stačí jeden príklad: V laboratóriu človeku premietali krátke filmy a pritom snímali jeho mozgovú aktivitu. Z nej pomocou počítača úspešne zreprodukovali, na čo sa pozerá. Vedcom sa to podarilo už pred desiatimi rokmi. Krátkodobým cieľom tejto oblasti výskumu je pochopiť a riešiť rôzne poškodenia či poruchy, napríklad u pacientov s motorickými problémami či stratou zraku. Dlhodobým možnostiam na prepojenie počítača s mysľou sa medze nekladú.
Medzi najlepšie platené pozície na svete patria tie inžinierske v americkom Silicon Valley. Ich pracovnou náplňou je udržať pozornosť ľudí na (reklamných) platformách čo najdlhšie, prinútiť ich kliknúť na ďalší obrázok, odpísať na ďalšiu správu a pozrieť si ďalšie video. Inžinieri to často nerobia priamo. Namiesto toho naprogramujú algoritmus, umelú inteligenciu, ktorá odporúčania ušije na mieru.
Príliš efektívny sluha
Ak sa raz z umelej inteligencie stane umelá superinteligencia, ľudstvo bude mať podľa mnohých expertov, slušne povedané, problém. Ani sa nám nemusí vymknúť spod kontroly, stačí, keď bude plniť naše priania – len inak, než sme si predstavovali. Predstavte si, že zapneme prvý počítač s umelou superinteligenciou a zadáme mu úlohu: vyrieš klimatickú krízu. Počítač sa zamyslí, kto tú klimatickú krízu vlastne spôsobuje, a nechá vyhubiť všetkých ľudí. Že je takýto scenár nereálny? V menšom sa odohral už niekoľkokrát. Napríklad odporúčací algoritmus YouTube dostal za úlohu zvýšiť čas, ktorý diváci trávia pozeraním videí. Vo výsledku ich však posúval k veľmi radikalizujúcemu obsahu. Na ovládanie ľudí naozaj netreba čipy.
Styčná plocha medzi mysľou a strojmi narastá. Rovnako ako spomínaný oheň, vedia byť aj tieto technológie dobrými sluhami a zlými pánmi. Ľudia vstupujú na neprebádané teritórium – na stroje nechávajú výber reštaurácie, filmu na večer a niekedy dokonca partnera. Netreba sa inováciám brániť, vo veľkom zachraňujú a spríjemňujú životy, no treba byť dostatočne obozretný.
Samuel Kováčik
Dublin Institute for Advanced Studies
Foto Pixabay
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
