Pivo, nápoj s prehistorickými koreňmi, hralo rituálne, spoločenské a gastronomické úlohy v starovekých spoločnostiach. Nie je však ľahké pozitívne identifikovať archeologické nálezy alkoholických nápojov na báze obilnín, pretože väčšine jasných ukazovateľov ich prítomnosti chýba trvanlivosť či spoľahlivosť. Pri skúmaní potenciálnych mikroštruktúrnych zmien varených zŕn obilnín Andreas G. Heiss z Rakúskej akadémie vied a jeho kolegovia simulovali archeologické konzervovanie komerčne dostupného sladového jačmeňa prostredníctvom spaľovania. Experimentálne zrná vedci porovnávali so starými zrnami z piatich archeologických nálezísk, ktoré sa datovali do 4. tisícročia pred n. l. – dve známe pivovarnícke miesta v preddynastickom Egypte a tri stredoeurópske osady, v ktorých sa v nádobách nachádzali potraviny na báze obilnín, ale prítomnosť piva sa doteraz nepodarilo potvrdiť. Pomocou elektrónovej mikroskopie vedci zistili, že ich experimentálne zrná jačmeňa mali nezvyčajne tenké bunkové steny, tzv. aleurónové vrstvy tvoriace vonkajšiu vrstvu endospermu. Vzorky archeologických zŕn na všetkých piatich prehistorických miestach vykazovali rovnaké stenčenie bunkových stien aleurónov. Inými slovami, je tu prvý nesporný dôkaz, že v neolitickej strednej Európe naši prapredkovia varili pivo, či všeobecnejšie nápoje zo sladu. Štrukturálne zmeny v klíčiacom zrne, ktoré opísali pred desiatkami rokov fyziológovia rastlín a vedci v pivovarníctve, sa teraz úspešne zmenili na diagnostický znak archeologického sladu, uviedli vedci.
Zo stránky ScienceDaily spracovala BP
