Ach, jaaaj! Dočerta! Teda, poviem ti, že len tak niečomu uveriť je oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie!
Hrdinom tejto knižky je chlapec Peťo. Ten sa jedného dňa dozvie neskutočné veci. Že aké? Tak napríklad, že na dne Tichého oceána našli plutvu morskej panny. A ešte to, že ak si človek potrie tvár citrónovou šťavou, stane sa pred kamerou neviditeľným. A ešte, že Zem je plochá a vyzerá ako palacinka. A ešte, že čarovné kamene mu vyliečia zubný kaz. Ufff… Ale dozvedel sa aj obyčajnejšie veci – že tenisky, ktoré predávajú na námestí, sú oveľa lepšie než tie, ktoré predávajú vedľa v uličke. Fakt! A že mobil, ktorý predávajú na začiatku pešej zóny, je lepší než ten, ktorý predávajú na konci. A dozvie sa to z telky, z rádia, z internetu, z knihy, ktorú mu darovala spolužiačka…
To, čo čítal, nebol dobrodružný román, ani básničky, ani komiks o superhrdinovi: To, čo Peťo prečítal, sa tvárilo ako fakt. V telke, v rádiu, na internete písali, že je to skutočnosť. Jeho spolužiačka vravela, že sa to naozaj stalo. Jeho sused na ulici povedal, že prisámvačku to je pravda! Vo farebnej knižke bolo napísané, že ak spraví hento a tamto a to i ono, prinesie mu to v živote šťastie!
Asi všetci máme vo svojom okolí niekoho, kto je svojím spôsobom sčítaný, zvedavý a zaujíma ho, ako fungujú veci okolo nás. Ale v skutočnosti nemá potuchy o skutočnej vede a o tom, ako funguje. Možno je to náš obľúbený spevák, herec, youtuber, bloger či vloger, naša najlepšia kamarátka, moderátor, influencer – ľudia, ktorí sa nadchýnajú pre horoskopy či numerologické rady – pretože toľko náhod určite nie je v poriadku!
Kniha Klikal som a čítal som sa zameriava na pramene, z ktorých deti v súčasnosti prijímajú najviac informácií – internet a televíziu. S nárastom informácií rastie aj nárast dezinformácií – či už úmyselných alebo neúmyselných –, a teda rastie aj naša zodpovednosť naučiť deti pracovať s týmito informáciami, aby sa nestali ľahkými obeťami iracionálnych a pseudovedeckých výmyslov. Výmysly totiž nie sú neškodné. Kvôli výmyslom robia ľudia horšie rozhodnutia, často s ťažkými následkami pre seba samých či pre svoje deti, ktoré sa ešte nevedia rozhodovať samy za seba. Pseudoveda a povery poskytujú ľuďom ľahké odpovede. Peťo sa v knihe rozčuľuje právom – zistiť, či nás niekto nevodí za nos, vyžaduje naozaj pevnú vôľu a náš vlastný čas.
Cieľovou skupinou našej knižky sú deti stredného školského veku (11/12 až 14/15 rokov). Je síce určená deťom, ale aj ich rodičom a učiteľom. Kniha sa z ničoho nevysmieva, nehodnotí ani neponižuje žiaden názor. A čo je najdôležitejšie – autori neprezentujú vlastné názory na to, či je niečo pravdou alebo nie je. Kniha nerozdáva rozumy a nehovorí čitateľom, čomu by mali veriť a čomu nie. Chce dať mladým ľuďom NÁVOD NA ROZMÝŠĽANIE spôsobom, ktorý sa v súčasnosti prezentuje ako vedecké myslenie, kritické rozmýšľanie.
Pretože často uveríme iným ľuďom iba preto, že sú nám sympatickí, sú zábavní, žoviálni a hovoria inými slovami to, čo si myslíme aj my. Dávajú nám za pravdu a nám sa to páči (veď predsa potvrdzujú to, čo si myslíme aj my!!!) – a pritom sa môžeme mýliť my aj oni.
Autormi knihy sú Marek Jurkovič, ktorý sa tejto téme venoval ako vedecký pracovník v Slovenskej akadémii vied, a Ján Kurinec – výtvarník a ilustrátor, ktorý zbožňuje vedu rovnako ako výtvarné umenie.
A ozaj, skoro by sme zabudli – na konci knihy je rozprávka! Len nevieme, či sa Peťovi bude páčiť – jednak v nej nie sú žiadne čáry-máry; to, či sa niekto mýli, vôbec nezáleží na tom, či má dobré srdiečko; veci, ktoré vidíme na vlastné oči, vôbec nemusia byť pravdivé; no a ľudia z príbehu sú skutoční, nie vymyslení.
Kniha vyšla v roku 2020.
