Jednému stačí len liter vody denne, iný vypije aj niekoľko litrov. Na dehydratáciu by si však mali dávať pozor všetci.
Po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke je voda najdôležitejšia zložka nášho tela. Až 80 % hmotnosti ľudského embrya tvorí voda, pri dospelom je to 55 – 77 %. Voda je až taká zásadná, že by sme bez nej nevydržali dlhšie než tri alebo štyri dni. Telo musí prijímať pitím približne 1,5 až 2,5 litra vody za deň. Pocit smädu je prvým signálom nedostatku vody a dostaví sa, keď nad určitú hranicu stúpne koncentrácia kryštaloidov v krvnej plazme. Potrebu prijímať tekutiny však vyvolávajú aj pocity sucha na podnebí, jazyku a v hltane a pôsobenie niektorých hormónov. Preto sa po požití slaného jedla potrebujeme takmer hneď napiť, pričom smäd uhasíme v podstate okamžite po vypití pohára vody. Voda sa však za takú krátku chvíľu nemá šancu dostať do žíl! To trvá asi 10 – 15 minút. Dôležitú prepínaciu stanicu pre smäd máme v medzimozgu v mieste, kde sa tretia mozgová komora končí tenkou mechanicky spevnenou vrstvou nazývanou lamina terminalis. Tu tiež vedú dráhy z osmoreceptorov, ktoré merajú, ľudovo povedané hustotu krvi, správne jej osmotickú hodnotu. Tá sa normálne pohybuje medzi 280 až 300 milimólov rozpustených častíc v jednom litri roztoku a musí byť v rovnováhe s osmotickou hodnotou vnútri buniek. Zmeny obsahu vody v plazme vyvolávajú aktiváciu osmoreceptorov a vznikajú elektrické impulzy, ktoré majú inú frekvenciu pri dehydratácii a inú pri prevodnení. Tieto signály putujú práve do oblasti lamina terminalis. Vznikajú ďalšie série impulzov, ktoré idú do dvoch oblastí mozgovej kôry zodpovedných aj za pocit smädu – do prednej cingulárnej kôry (oblasť čelového laloku) a do inzuly. Obe štruktúry spracovávajú emócie a prenášajú mnohé pocity do vedomia. Rozhodujú, ako budeme reagovať, napríklad či opatrne alebo neuvážene. V tomto prípade pôjdeme na ich pokyn hľadať zdroj vody. Keď neuróny v lamina terminalis dostanú informáciu, že došlo k príjmu tekutiny, vyšlú signál, a ďalšie podnety na vyriešenie smädu sa potlačia. Najnovšie výskumy hovoria aj o existencii skupiny neurónov, ktorá dokáže odhaliť potrebu vody skôr, než v krvi nastane zmena. Smädné neuróny sa nachádzajú v prednej časti mozgu (fornix), ktorá ovláda reguláciu tekutín v tele. Po zjedení slaného jedla sa neuróny okamžite aktivujú, čo potvrdzuje, že potrebu napiť sa vody vyvoláva aj zmena vnútorného prostredia v ústach. Po vypití vody sa neuróny upokoja a pocit smädu sa vytráca.
R, foto Pixabay
