Človek je vrcholom evolúcie, teda – podľa človeka. Z tohto elitárstva možno rýchlo vytriezvieť pri pokuse predstihnúť niečo také jednoduché, ako je obyčajná mucha domáca.
Zažil to každý: najprv sa oháňame a po niekoľkých neúspešných pokusoch usúdime, že viac škody páchame na sebe. Potom sa k muche usilujeme priblížiť a prekvapiť ju. V poslednom okamihu však uletí, a dokonca budí dojem, že si provokatívne dala na čas. Čiastočne za to môže konštrukcia jej krídel a stavba tela (vyhovujúci pomer plochy krídel k celkovej hmotnosti). V skutočnosti však má nad nami výhodu z oveľa zaujímavejšieho dôvodu: čas pre ňu plynie inak – naše pokusy vníma ako v spomalenom zábere. Ako to vieme?
Vo všeobecnosti je ťažké zistiť, čo si niekto myslí, o to viac, keď má dotyčný iba zanedbateľne malý mozog. Pri vnímaní pohybu však existuje užitočná pomôcka. Keď sledujeme televíziu, vnímame obraz plynulo, a to aj napriek tomu, že je vyskladaný zo statických záberov. Ak sa menia dosť rýchlo, ich preblikávanie nevnímame. Počet obrazov potrebný na to, aby sa nám obraz zdal plynulý, sa označuje CFF (Critical Flicker Fusion). Zisťuje sa meraním mozgovej aktivity pri vnímaní vizuálneho podnetu.
CFF ľudí má hodnotu asi 60 Hz (hertzov, teda 60 obrazov sa sekundu), pre morské korytnačky asi 15 Hz, psy či holuby majú hranicu 80 až 100 Hz. To znamená, že čo sa ako plynulé javí korytnačkám, to môžeme my vnímať trhane, a čo sa javí plynulé nám, môže byť trhané pre vtáky.
Frekvencia vnímania vizuálnych signálov pri muche je šialených 250 Hz – vníma teda štyrikrát rýchlejšie než my. Z toho sa usudzuje, že signál aj o toľko rýchlejšie vyhodnocuje. Prečo nás evolúcia všetkých nevybavila takýmito reflexmi? Po prvé sú energeticky náročné a po druhé, nemotorným tvorom ako veľrybe by boli zbytočné. Výskum ukázal, že hodnota CFF naozaj úzko súvisí s rýchlosťou metabolizmu a veľkosťou tela.
Našimi reflexmi muchu neohúrime, cez jej takmer 360° zorné pole sa priblížime iba ťažko. V boji s muchami sa tak musíme spoliehať na svoj rozum – aspoň v tom muchu prevyšujeme.
Samuel Kováčik
Dublin Institute for Advanced Studies
Foto Pixabay
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
