Chybná úvaha by mohla viesť k záveru, že za striedanie ročných období môžu zmeny vo vzdialenosti Zeme od Slnka.
Rok trvá 365 dní a nejaké drobné, čo súvisí s obehom Zeme okolo Slnka. Dráha však netvorí dokonalý kruh, ale elipsu – začas sme k Slnku bližšie a začas ďalej. Keby ročné obdobia súviseli so vzdialenosťou Zeme od Slnka, prečo by počas zimy u nás mala južná pologuľa leto? A prečo je to o polroka naopak? Prečo nemáme letá a zimy naraz? A čo viac – prečo je u nás zima vtedy, keď je Zem najbližšie k Slnku? Vzdialenosť sa počas roka naozaj mení, ide však o relatívne malú zmenu – 147 až 152 miliónov kilometrov. Skutočnou príčinou zmeny ročných období je naklonenie zemskej osi, ktoré dosahuje hodnotu približne 23,5°. To má za následok, že časť roka je k Slnku viac naklonená severná pologuľa: máme dlhšie dni, Slnko vyššie na oblohe, a tak získavame viac slnečnej energie – inými slovami, máme leto. V to isté obdobie majú na južnej pologuli zimu, dni sú tam kratšie a svetlo dopadá pod uhlom, hreje iba slabo. Extrémne prípady sú na póloch, kde v zime panuje polárna noc a v lete polárny deň. Blízko pri rovníku je zasa vplyv ročných období minimálny. Napríklad v Kongu majú celoročne teploty okolo 25 °C a približne 12-hodinovú noc.
Samuel Kováčik
Dublin Institute for Advanced Studies
Foto wikipédia/Tauʻolunga
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
