Pre každého živočícha predstavuje zafarbenie a tvar tela veľmi dôležitý obranný mechanizmus. Chráni ho pred prirodzeným nepriateľom a predátorom umožňuje ľahšie sa priblížiť ku koristi.
V našej mnohotvárnej prírode žije veľká spoločnosť najrôznejších živočíchov. Niektoré sú pestro sfarbené a upútajú nás už na prvý pohľad. Iné majú sfarbenie fádne a nenápadné. Aký význam majú farby a tvar tela pre život živočíchov? Sú samoúčelné, alebo plnia určité funkcie? Nahliadnime do tajuplného života prírody, kde neustále, už po milióny rokov, prebieha neľútostný boj – boj o prežitie.
Zelená či hnedá sú v móde
Prispôsobenie sfarbenia tela prostrediu, kde živočích žije, je najrozšírenejší spôsob maskovania v prírode. Využívajú ho mnohé druhy, ukrývajúce sa pred očami nepriateľa. Preto v prírode nájdeme veľa živočíchov v rôznych odtieňoch zelenej alebo hnedej farby. Tento jav môžeme najčastejšie pozorovať pri bezstavovcoch, no stretneme sa s ním aj pri vtákoch alebo cicavcoch. Typickým príkladom je krutihlav hnedý (Jynx torquilla). Tento ďatľovitý vták má veľmi zaujímavé sfarbenie peria, ktoré ho v jeho prirodzenom prostredí dokonale maskuje.
Neviditeľné mláďatá
Mnoho druhov živočíchov sa pohybuje v odlišných prostrediach, a preto majú tzv. rozkladné zafarbenie. Na povrchu ich tela sa vyskytujú rôznofarebné, často veľmi kontrastné kresby. To sťažuje vnímanie obrysov tela živočícha a za určitých podmienok vytvára dojem jednoliateho splynutia s okolitým prostredím. Tento typ veľmi často pozorujeme na mláďatách rôznych druhov zvierat. Napríklad mláďa srnca, daniela alebo jeleňa má typické rozkladné zafarbenie. Dospievaním sa síce stráca, no v ranom veku je pre ne dôležité. Krátko po narodení sú totiž veľmi zraniteľné.
Splynú s prostredím
Veľmi zaujímavým fenoménom v živočíšnej ríši je prispôsobovanie farby tela živočícha farbe prostredia, v ktorom sa v tej chvíli nachádza. Tento zaujímavý jav môžeme pozorovať len pri niektorých druhoch. Z našich živočíchov takýto spôsob maskovania používa drobný pavúk – kvetárik (Misumena vatia), žijúci na kvetoch. Farbu svojho tela vie čiastočne prispôsobiť zafarbeniu kvetov. Aj známa rosnička zelená (Hyla arborea) patrí do tejto skupiny. Farbu tela síce nemení, ale v závislosti od prostredia ju zosvetľuje alebo stmavuje. Tento zvláštny úkaz si môžeme experimentálne overiť aj sami, keď rosničku umiestnime do tmavého alebo svetlého prostredia. Po čase zistíme, že intenzita farby rosničky sa výrazne mení.
Byť niečím iným
Niektoré živočíchy majú neuveriteľnú schopnosť napodobniť rôzne predmety zo svojho okolia. Najviac príkladov nájdeme v ríši hmyzu. Kto aspoň raz v živote videl motýľa priadkovca jaseňového (Phyllodesma tremulifolium), vie, že dokonalejšiu napodobeninu suchého listu by sme medzi našimi motýľmi asi len ťažko našli. Tento motýľ pri odpočinku skladá krídla takým spôsobom, že je takmer na nerozoznanie od suchého listu. Rozmanité časti rastlín sa snažia napodobniť aj ďalšie živočíšne druhy. S menšou či väčšou dokonalosťou pripomínajú suché alebo zelené listy, úlomky kôry, vetvičky stromov, tŕne rastlín, kvety či dokonca aj lišajníky alebo trus vtákov.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
