Za posledných šesť mesiacov sa v Európskej únii po prvý raz v dejinách vyrobilo viac elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov než z uhlia, ropy a plynu. Aká je aktuálna situácia a možnosti vo výrobe elektrickej energie a čo to znamená pre životné prostredie a spotrebiteľa?
Londýnsky think-tank Ember vydal koncom júla správu, podľa ktorej v prvej polovici roku 2020 vyprodukovali obnoviteľné zdroje energie – vietor, slnko, voda a biozdroje – 40 % všetkej elektrickej energie v členských štátoch EÚ. Fosílne palivá sa podieľali na jej výrobe 34 %.
Pád uhlia
Za monitorované obdobie sa výroba energie z fosílnych palív znížila o 18 %. Uhlie zažilo výrazný pád, pričom výroba energie z neho klesla v každej krajine, v ktorej je súčasťou energetického mixu. V Portugalsku klesla spotreba uhlia za sledované obdobie o rekordných 95 %, čo urýchlilo plánované ukončenie spaľovania uhlia v krajine o dva roky. Portugalsko preto skončí s uhlím už v roku 2021 oproti plánovanému ukončeniu v roku 2023. V Španielsku spotreba uhlia klesla o 58 % ešte predtým, ako krajina koncom júna uzavrela polovicu svojej výroby.
Najväčšmi klesol dopyt po uhlí v Nemecku, kde zaznamenali historicky najväčší pokles v absolútnych číslach. Poľsko po prvý raz vyrobilo viac elektriny z uhlia ako jeho západný sused a rovnaké množstvo ako ostatných 25 členských štátov dokopy. Navyše, Poľsko oznámilo záchranný plán ťažby uhlia, ktorá trpí klesajúcim dopytom a finančnými stratami. Krajina nemá časový harmonogram na postupné vyraďovanie uhlia a ešte vždy sa nezaviazala k cieľu uhlíkovej neutrality Európskej únie do roku 2050. Napriek tomu však Európska únia umožnila Poľsku prístup k 50 % z pridelených finančných prostriedkov EÚ určených na pomoc krajinám pri prechode od fosílnych palív na alternatívne zdroje. Analytik spoločnosti Ember Dave Jones uvádza, že Poľsko patrí ku krajinám, ktoré zaznamenali prudký pokles dopytu po elektrine za posledný polrok. Má tiež druhú najdrahšiu elektrinu v Európe. To vedie k jej dovozu a výrobe z obnoviteľných zdrojov, čo podľa analytika podkopáva domáce využitie uhlia.
V Európe dochádza aj k zníženiu výroby elektriny z plynu. Celkovo za posledných šesť mesiacov klesla o šesť percent, pričom pokles bol zaznamenaný v 11 krajinách. Najvýraznejšie sa prejavil v Španielsku a Taliansku.
Je to prvý raz v histórii, keď sa na výrobu elektrickej energie využili predovšetkým obnoviteľné zdroje energií a fosílne palivá nedominovali. Podľa odborníkov však zatiaľ ide skôr o zhodu okolností než o dlhodobý trend.
Opatrná radosť
K prevahe obnoviteľných zdrojov prispeli najmä nové veterné a solárne zariadenia, ktoré mali 21 % podiel na výrobe elektrickej energie, a to v kombinácii s priaznivým počasím od januára do júla tohto roka. Vďaka tomu klesli emisie oxidu uhličitého v energetickom sektore Európskej únie o 23 %. Považujeme to za symbolický okamih v rámci transformácie európskeho energetického sektora, uviedol D. Jones.
Energetický audítor a riaditeľ strediska distribúcie energií spoločnosti PPA Power DS, ktorá patrí do skupiny spoločností PPA Controll, Michal Kolimár túto správu hodnotí pozitívne, no vidí v nej aj niekoľko ale. Je to dobrá správa nielen kvôli zredukovaniu množstva skleníkových plynov, ale aj v geopolitických súvislostiach. Keďže Európska únia nemá dostatok fosílnych palív, usiluje sa rozvíjať iné, najmä zelené technológie výroby elektriny, hovorí M. Kolimár, no hneď dodáva: Väčšinu zelených zdrojov nie je možné regulovať, aj počas dňa sú momenty, keď je tejto energie prebytok, na druhej strane sú aj obdobia, keď je jej nedostatok. Táto nerovnováha sa v súčasnosti vyrovnáva reguláciou konvenčných zdrojov. Napríklad keď na severe Nemecka zafúka vietor, všetky elektrárne, ktoré môžu, znížia výrobu elektriny. Takto však nie je možné fungovať dlhodobo.
Pomohol COVID-19
Podľa M. Kolimára aj napriek dobrej správe o množstve energie vyprodukovanej vetrom a slnkom ostáva zásadnou otázkou, čo spravíme s elektrinou, keď je jej vďaka intenzívnemu vetru prebytok, a, naopak, čo spravíme, keď jej je nedostatok? Výzvou pre EÚ je teraz nájsť vhodný druh energetických zásobníkov a implementovať ich do sietí v jednotlivých krajinách. Zatiaľ sa ako sľubné technológie javia najmä batériové zásobníky a veľké elektrolyzéry, ktoré by z prebytočnej elektriny vyrobili vodík na pohon vozidiel, uviedol M. Kolimár.
Spoločnosť Ember upozorňuje, že za priaznivými číslami bola okrem počasia aj pandémia COVID-19. Práve vyvolaná koronakríza znížila množstvo energie, ktoré potrebujú výrobné závody. Vznikla želaná harmónia medzi výrobou a spotrebou, ktorá je však v aktuálnej situácii iba výsledkom náhody, upozorňuje energetický audítor M. Kolimár.
Zatiaľ čo dopyt po elektrickej energii v EÚ v dôsledku pandémie COVID-19 klesol o sedem percent, výroba z obnoviteľných zdrojov vzrástla o 11 %. Nárast spôsobila najmä prevádzka nových veterných a solárnych zariadení. Tie vyrobili rekordnú pätinu európskej energie, v Dánsku bolo dokonca 64 % elektrickej energie vyrobenej z vetra a slnečnej energie.
Hojdačková cena
Väčšinu dní v roku zatiaľ nedostatky a prebytky elektriny kompenzujú elektrárne na fosílne palivá. Podľa odborníkov však objem využitia zelenej energie väčšmi než s počasím súvisí s inštaláciami nových, moderných elektrární, ktorých počet sa zvyšuje. Nad technickými aspektmi sietí existuje ešte ekonomická rovina – trh s dlhodobou aj špičkovou elektrinou, kde sa denne obchoduje s plánovanými aj neplánovanými spotrebami a udalosťami. Trh zabezpečí, že pri mimoriadnych prebytkoch zelenej elektriny sú dni, keď jej cena na spotovom trhu klesá k nule, alebo je dokonca záporná. Kto nakupuje na spotovom trhu, môže v takýto deň odobrať elektrinu zadarmo alebo dostať za spotrebu zaplatené. Potom však príde deň, keď je elektriny nedostatok, a zaplatí dvojnásobok v porovnaní s ostatnými, vysvetľuje riaditeľ strediska distribúcie energií spoločnosti PPA Power DS.
Laicky sa dá povedať, že keď zafúka vietor, klesne cena elektriny. Ak sa nájde subjekt, ktorý prebytočnú elektrinu začne spotrebúvať, nemusia sa vypínať elektrárne, ktoré sú v tom čase v prevádzke. Bolo by to veľmi dobré riešenie, lebo kým na aute uberieme plyn veľmi jednoducho, elektráreň je oveľa zložitejší organizmus. Tieto ekonomické mechanizmy pomáhajú motivovať priemyselné subjekty, ktoré vedia ovplyvniť svoj odber elektriny, aby využili obdobia nízkej ceny, a tým pomohli sústave udržať stabilitu, vysvetľuje M. Kolimár.
Technický stav
Pred približne desiatimi rokmi posiali Slovensko desiatky nových fotovoltických elektrární, no v súčasnosti je efektivita mnohých z nich otázna. Vplyv poveternostných podmienok ovplyvňuje výkon fotovoltických elektrární minimálne. Máme vyčíslené, že rozdiel vo výrobe konkrétnej elektrárne v medziročnom porovnaní je menej ako percento. Oveľa väčší vplyv na výrobu elektriny má technický stav fotovoltickej elektrárne, vysvetľuje M. Kolimár. Podľa neho je po desiatich rokoch prevádzky bežné, že vznikne porucha niektorého z tisícov panelov alebo porucha striedača, ktorý mení jednosmerné napätie panelov na striedavé.
Dôležité je poruchy predvídať a, keď sa dá, prípadnú poruchu odstrániť v priebehu niekoľkých hodín, inak vznikajú veľké škody. Žiaľ, sú tu aj fotovoltické elektrárne, ktoré neprevádzkujú odborníci a ich výroba dosahuje sotva 80 %. Majiteľ elektrárne väčšinou nevie, aká finančná škoda mu nesprávnym prevádzkovaním vzniká. Každá fotovoltická elektráreň, ktorá nevyrába na 100 %, nespôsobuje len finančnú škodu majiteľovi, ale aj environmentálnu škodu nám všetkých, upozorňuje energetický audítor.
O tom, či zelené zdroje budú dominovať aj v druhom polroku 2020 a v budúcnosti ako takej, teda nerozhodne ani počasie či spomalenie života spôsobené pandémiou, ale aj stav a prevádzka zelených elektrární spolu so schopnosťou nevyužitú elektrickú energiu uskladniť a využiť.
R
Foto Pixabay
