V súčasnosti poznáme najmenej 18 druhov tučniakov rozšírených na južnej pologuli od polárnych až po tropické oblasti. A hoci už dlho zaujímajú vedcov a širokú verejnosť, história ich diverzifikácie a adaptácie na rozmanité prostredia zostávajú neodhalené. V novej štúdii medzinárodný tím vedcov použil 22 novo sekvenovaných genómov z 18 existujúcich druhov tučniakov na rekonštrukciu histórie ich diverzifikácie a adaptácie. Vedci zistili, že tučniaky pochádzajú z chladných pobrežných oblastí Austrálie a Nového Zélandu, a nie z mrazivej Antarktídy, ako sa doteraz predpokladalo. Pôvod tučniakov bádatelia stanovili zhruba pred 22 miliónmi rokov. Diverzifikácia rodových línií tučniakov bola do veľkej miery spôsobená zmenami klimatických podmienok a otvorením Drakeovho priechodu a s tým spojeným zintenzívnením antarktického cirkumpolárneho prúdu. Teplotné zmeny sprevádzali adaptácie v génoch, ktoré riadia termoreguláciu a metabolizmus kyslíka, uviedli vedci v Zborníku Národnej akadémie vied USA. Vedúca štúdie docentka čilskej Pápežskej katolíckej univerzity v Santiagu Juliana Viannová uviedla: Počas miliónov rokov sme videli, že diverzifikácia tučniakov klesala so zvyšujúcou sa teplotou, ale to bolo v dlhodobom meradle. Momentálne prebiehajúce zmeny podnebia a životného prostredia sú však prirýchle na to, aby niektoré druhy mohli na zmenu podnebia reagovať. Genetické dôkazy ďalej naznačujú, že predkovia tučniakov kráľovských (Aptenodytes patagonicus) a cisárskych (A. forsteri) sa zakrátko odlúčili od ostatných tučniakov a presunuli sa do subarktických a antarktických vôd, aby tu pravdepodobne využili bohaté zdroje potravy. Vedci tiež zistili, že niekoľko skupín tučniakov sa počas svojej evolučnej histórie krížilo.
Zo stránky PNAS spracovala BP
