Stožiare veterných elektrární sa už stali bežným koloritom mnohých krajín. Miest vhodných na ich výstavbu však pomaly ubúda, a tak sa hľadajú iné možnosti.
S ubúdajúcimi vhodnými lokalitami na veterné suchozemské elektrárne sa zrak energetikov a konštruktérov obrátil na more. Podmienky panujúce na mori, najmä ďalej od pevniny, sú totiž pre veterné elektrárne veľmi výhodné. Vietor je tu často silnejší ako na pevnine a jeho prúdenie má stabilnejšie hodnoty. Mohutné stožiare s veternými turbínami osadenými do morského dna neovplyvňujú krajinný ráz a vďaka dostatočnej vzdialenosti od obydlí nikoho neobťažujú ani hlukom. Umiestnenie veterných elektrární na more má teda v porovnaní so zariadeniami na súši nesporne viac výhod, aj keď ich montáž a údržba môže byť oveľa zložitejšia.
Technológia zväčšuje výkon
Prvé komerčné veterné elektrárne sa začali na európskych moriach objavovať v 90. rokoch. Od roku 2001 však ich rozvoj zažíva doslova boom. Morské veterné elektrárne vyrábajú čoraz viac energie, a to nielen v dôsledku ich rastúceho počtu, ale aj vďaka technologickému vývoju. Priemerná veterná turbína z 90. rokov nedosahovala výkon ani 1 MW, ale od roku 2011 inštalované veterné turbíny majú výkon viac ako 5 MW.
Morské veterné elektrárne sa zväčša nachádzajú vo vzdialenosti do 20 km od brehu. Na pobrežných plytčinách totiž panujú miernejšie klimatické podmienky, čo uľahčuje výstavbu a údržbu veterných turbín.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v septembrovom vydaní časopisu Quark.
Quark si môžete aj objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
R
Foto Statoil, Atlantis Resources
