Vedci pod vedením prof. Ulfa Büntgena z Katedry geografie Cambridgeskej univerzity použili vzorky z viac ako 9 000 živých a mŕtvych stromov za posledné dve tisícročia, aby tak z pozorovania letokruhov získali presné ročné záznamy teplôt v Severnej Amerike a Eurázii. Ukázalo sa, že za posledných dvetisíc rokov hrali sopky väčšiu úlohu v premenlivosti prirodzenej teploty, ako sa doteraz myslelo, a vplyv sopečnej činnosti na klímu mohol prispieť k spoločenským a ekonomickým zmenám. Dendrologický výskum odhalil chladnejšie a teplejšie obdobia, ktoré potom vedci porovnali so záznamami o veľmi veľkých sopečných výbuchoch, ako aj o významných historických udalostiach. Hoci sa ukázalo, že účinok sopiek na globálne teplotné zmeny je ešte väčší, ako sa doteraz predpokladalo, vedci zdôrazňujú, že ich práca v nijakom prípade neznižuje význam pôsobenia človeka na zmeny klímy. Podľa prof. Ulfa Büntgena vďaka tomuto výskumu môžu vedci lepšie pochopiť prírodné a antropogénne klimatické zmeny. Niektoré klimatické modely predpokladajú, že vplyv sopiek je prerušovaný a krátky. Keď sa však pozriete na kumulatívny efekt za celé storočie, tento efekt môže byť oveľa dlhší. Komparatívnym nedostatkom erupcií môžeme čiastočne vysvetliť teplé podmienky počas 3., 10. a 11. storočia, uviedol prof. Büntgen. Storočia s pomerne malými erupciami mali teplejšie letá, ako je dlhodobý priemer, dopĺňa vedúci štúdie vulkanológ Clive Oppenheimer. Podľa historikov relatívne konštantne teplé obdobia, keď boli rozsiahle sopečné erupcie menej časté, sa často zhodujú s prosperitou spoločnosti a politickou stabilitou v Európe a Číne.
Zo stránky CAM spracovala BP
