K atmosfére Vianoc neodmysliteľne patrí betlehemský výjav. Veriaci či ateisti, azda v každej rodine poznajú scénu jasličiek s rodinou malého Ježiška, zvieratkami a troma kráľmi. Tradícia betlehemov je bohatá a stále žije.
O tradíciu stavania betlehemov sa zaslúžil sv. František z Assisi, ktorý usporiadal prvé živé jasličky s bábätkom predstavujúcim malého Ježiška, Máriou, Jozefom aj zvieratkami. Druhým, kto významne povzbudil ľudovú tradíciu výroby betlehemov priamo u nás, bol panovník Jozef II. Paradoxne, túto tradíciu podporil jej zákazom.
Z kostolov medzi ľudí
František z Assisi usporiadal večer 24. decembra roku 1223 v jaskynke pri talianskej dedine Greccio betlehemský výjav ako didaktické divadlo pre jednoduchých a negramotných miestnych sedliakov, aby im priblížil biblický príbeh narodenia Ježiša. S tým, že o polnoci zazneli zvony a kňaz slúžil omšu – čím sa František zaslúžil ešte aj o tradíciu vianočnej polnočnej omše. Keď o päť storočí neskôr habsburský cisár zakázal stavanie betlehemov v kostoloch, nešlo o výjav ako taký. Jozef II. bol iba pobúrený pompéznosťou, k akej sa časom šľachticmi sponzorované betlehemy v kostoloch dopracovali a aká už len sotva pripomínala biblický príbeh o útočisku utečencov v skromnej maštali. Tým, že Jozef II. vykázal betlehemy z kostolov, spôsobil dve veci. Množstvo remeselníkov, ktorí sa na ich výrobe podieľali, prišlo o obživu a svoje zručnosti museli začať uplatňovať mimo brán chrámov. No a ľudia navyknutí na prítomnosť betlehemského výjavu v čase Vianoc si doma začali vyrábať svoje vlastné. Na Slovensku sa nová tradícia napojila jednak na ľudovú tradíciu rezbárstva, jednak na tradíciu vianočných mystérií, ktoré boli predvádzané v mestách na území Slovenska už od 15. storočia. Rezbárstvo bolo rozšírené najmä v okolí bohatých banských miest – napríklad v 19. storočí bola odborná rezbárska škola v terajších Štiavnických Baniach (vtedy Piarg), kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Medzi najkrajšie drevené vyrezávané betlehemy preto u nás tradične patrili stredoslovenské. K základnej biblickej scénke z maštale sa postupne pridávali ďalšie a ďalšie postavy, budovy a výjavy z každodenného svetského života. Betlehemy sa zo striktne náboženských postupne stávali výtvarnými dielami odrážajúcimi celkový svet svojich tvorcov.
Vyrezávaný národopis
Medzi najväčšie a najvydarenejšie vyrezávané betlehemy na súčasnom Slovensku sa radia Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej a Banskoštiavnický betlehem v Banskej Štiavnici. Tieto betlehemy sú pozoruhodné aj tým, že sú pohyblivé. Slovenský betlehem je dielom rezbárskeho majstra Jozefa Pekaru. Ten začal s jeho výrobou po svojom odchode do dôchodku v roku 1980 a dokončil ho po pätnástich rokoch. Dielo bolo prvýkrát predstavené verejnosti v novembri roku 1995 a odvtedy je trvalo vystavené v Rajeckej Lesnej neďaleko Žiliny. Slovenský betlehem je dlhý 8,5 m, široký 2,5 m a vysoký 3 m. Vyrezaný je z lipového dreva a okrem samotnej ústrednej biblickej scény má ambíciu zobrazovať dejiny slovenského národa a výjavy zo života ľudu. Obsahuje približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Pekarov betlehem sa hlási k tradícii betlehemov zasadzujúcich biblický príbeh narodenia Ježiša do zemepisných kulís, z ktorých pochádzajú ich tvorcovia. Takéto betlehemy možno nájsť po celej Európe. Inšpiráciou pre Slovenský betlehem mohol byť mechanický drevený betlehem z českej obce Třebechovice pod Orebem pri meste Hradec Králové. Ľudoví rezbári Josef Probošt a Josef Kapucián pred viac ako sto rokmi vytvorili betlehem s dĺžkou 7 m, šírkou 3 m a výškou 2 m celý z dreva vrátane prevodových kolies a hriadeľov pohybového mechanizmu. Z dreva neboli len kovové zvončeky a kožené remene. Viac ako dvetisíc vyrezávaných častí stavby a postáv uvádzala do pohybu drevená kľuka (v súčasnosti už malý elektromotor). Slovenský betlehem prevyšuje svoj možný třebechovický vzor rozmermi, ale na rozdiel od neho nemá pohybový mechanizmus celý vyrezaný z dreva. Scéna jasličiek je v betleheme zasadená priamo do obce Rajecká Lesná. Obklopujú ju všetky slovenské regióny so svojimi typickými miestami a pamiatkami, napríklad hrady Devín, Bratislavský hrad, Trenčiansky hrad, Oravský hrad, katedrály v Nitre, Trnave, Košiciach a iné. Súčasťou výjavu je aj vrch Kriváň. Pohyblivé i nepohyblivé postavy v regionálnych národných krojoch predstavujú rôzne remeslá a práce či ľudové zvyky.
R
