Obrovské sršne, ktoré sa predvlani objavili v Severnej Amerike z Ázie, môžu devastovať kolónie včiel medonosných. Sršne mandarínske (Vespa mandarinia) sa vznášajú nad včelím úľom a trením oň zanechávajú na ňom pachovú stopu. Roj sršňov potom napadne úľ a keď sršne preniknú dovnútra, včely uletia, zanechávajúc po sebe jedlo a larvy, ktorými sršne kŕmia svoje mláďatá. Ázijské včely medonosné (Apis cerana), ktoré sa vyvinuli spolu s mnohými druhmi sršňov, sa však vedia účinne brániť. Keď strážne včely zbadajú sršňa, vydajú varovný signál a rýchlym mihaním krídel sa usilujú zmiasť predátora, pričom zvyšok včiel ustupuje dovnútra. Keď sršeň vletí do úľa, obklopí ho masa včiel. Divo mávajú krídlami, až takmer zdvojnásobia svoju telesnú teplotu, čím vytvoria tepelnú guľu, ktorá môže sršňa zabiť. Vedci si všimli, že v Ázii mali niektoré úle Apis cerana okolo vstupu malé škvrny. Bádatelia prišli na to, že škvrny sa objavili vždy, keď prileteli sršne. Prekvapenie vedcov vyvrcholilo, keď sa prišlo na to, že včely na odrazenie sršňov natierajú svoje úle výkalmi iných zvierat. Toto zistenie ma prekvapilo, uviedla Susan Cobeyová z Washingtonskej štátnej univerzity. Včely totiž tvrdo pracujú na tom, aby udržiavali svoje úle čisté a odstraňovali parazity a patogény zo svojich kolónií. Preto je pre behaviorálnu vedkyňu Heather Mattilovú z massachusettskej Wellesley College myšlienka, že včely chodia vo výkaloch, šokujúca. Podľa nej vo výkaloch je niečo, čo sršňa odpudzuje, a tak včely používajú výkaly na maskovanie vône, ktorou si sršne označili úľ.
Zo stránky sciencemag.org spracovala BP