Prvú obrannú líniu proti patogénom tvoria špeciálne biele krvinky – neutrofilné granulocyty. Ich dostatočný počet má vplyv na priebeh chorôb a prežitie organizmu. Medzinárodný vedecký tím pod vedením Meritxell Alberich-Jordyovej z Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR teraz objavil doteraz neznámu úlohu medzibunkovej komunikácie na produkciu týchto špeciálnych bielych krviniek. Všetky bunky krvi (krvné doštičky, červené a biele krvinky) vznikajú v kostnej dreni z krvotvorných kmeňových buniek, pričom iba pár tisíc týchto kmeňových buniek produkuje až 10 miliónov nových krvných buniek za sekundu. Množstvo jednotlivých bunkových typov je pritom jasne dané a prípadné odchýlky v ich počtoch môžu viesť k závažným ochoreniam krvi, ako je napríklad anémia, neutropénia či leukémia. Je preto nevyhnutné pochopiť mechanizmy, ktoré túto nesmierne dynamickú produkciu buniek v krvotvornom systéme regulujú. Vedci vytvorili unikátne geneticky modifikované myši – ich hematopoetické kmeňové bunky nedokážu spracovať a vyhodnotiť signály, prostredníctvom ktorých s nimi okolité bunky bežne komunikujú. Pomocou tohto myšieho modelu vedecký kolektív následne preukázal, že príjem signálu aktivuje gény riadiace produkciu špeciálnych bielych krviniek, ktoré sprostredkúvajú obranu proti mikróbom – granulocytom. Kmeňové bunky, ktoré nedokázali komunikovať so svojím okolím, vyprodukovali len nedostatočné množstvo granulocytov, čo sa prejavilo drastickým znížením obranyschopnosti organizmu. Aj bežné infekcie sa ukázali byť pre experimentálne myši fatálne. Naša štúdia tak odkrýva nový mechanizmus, ktorý reguluje produkciu bielych krviniek, a zaručuje organizmu prirodzenú imunitu, vysvetľuje Meritxell Alberich-Jordyová.
Zo stránky AVCR.cz spracovala BP
