S praľuďmi denisovanmi a neandertálcami sme súčasne obývali Starý svet najmenej stotisíc rokov. A naše populácie sa miešali.
Posledné dve desaťročia sú zlatým vekom výskumu evolúcie človeka. Zaslúžili sa oň objavy kľúčových fosílií, ale najmä rozvoj anatomických, biochemických a genetických analýz a datovania týchto nálezov.
Tretí druh
Vzhľadom na to nie je ľahké zostaviť rebríček najdôležitejších nových poznatkov. Dozaista by však bol na ňom vysoko objav, že na Zemi žil ešte vcelku nedávno súbežne s nami – sapientmi (Homo sapiens, človek rozumný) a neandertálcami (Homo neanderthalensis, človek neandertálsky) tretí anatomicky porovnateľný druh ľudského rodu Homo. Ba dokonca, že vlastne v istom zmysle stále žije tak ako neandertálci, lebo genetický základ početných súčastí súčasného ľudstva obsahuje niekoľko percent jednak neandertálskej, jednak tejto cudzej DNA. To dokazuje, že všetky tri druhy sa opakovane krížili. Prvé fosílie záhadných tretích sa našli v jaskyni Denisova v pohorí Altaj na južnej Sibíri v Rusku. Preto sa pracovne nazývajú denisovania. (V Quarku sme o nich písali viackrát, naposledy v číslach 11/2020, 11/2019, 3/2019 a 10/2018).
Striktné vedecké meno zatiaľ nemajú. Nálezy ich fosílií totiž niektorí odborníci stále považujú za nedostatočné. Samotný ich objav z roku 2010 sa zakladá len na analýze DNA izolovanej z malej kosti prsta pravekej dievčiny zo spomenutej altajskej jaskyne. Fosílie denisovanov, ako napríklad aj dlho hľadané súčasti lebky, však postupne pribúdajú aj odinakiaľ. Práve analýza DNA umožnila pripísať denisovanom aj niektoré skôr objavené fosílie s neistou identitou. Dve nové štúdie o týchto praľuďoch v časopise Science konečne umožňujú robiť zmysluplné všeobecnejšie závery o ich vzťahoch k ostatným dobovým ľudským druhom vrátane populačného vývoja.
Praobyvateľka mongolska
Prvú štúdiu uverejnil 15-členný medzinárodný tím, ktorý viedli Diyendo Massillani a známy výskumník DNA praľudí Svante Pääbo z Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology v Lipsku (Nemecko). Výskum sa zaoberal premiérou Mongolska na paleoantropologickej scéne – prvým objavom fosílie pračloveka v tejto krajine. Uskutočnili ho v roku 2006 baníci v Salchitskom údolí v okrese Norovlin na východe Mongolska. Išlo o hornú časť lebky, pracovne označenú Mongolanthropus (človek z Mongolska). Najprv sa myslelo, že ide o neandertálca alebo o neskorého ázijského Homo erectus (človek vzpriamený), ktorý je so svojím africkým náprotivkom spoločným predkom následných ľudských druhov, aj toho nášho.
Členom tímu sa z lebky podarilo vyťažiť DNA. Zistili, že lebka patrila sapientnej žene, ktorá žila pred približne 34-tisíc rokmi. Bola to však miešanka, príbuznejšia skôr praobyvateľom východnej ako západnej Eurázie. Konkrétne mala blízko k mužovi z jaskyne Tchien-jüan pri čínskej metropole Peking, ktorý žil pred asi 40-tisíc rokmi. Salchitská žena však zdedila štvrtinu génov od praľudí zo západnej Eurázie. Ide o priamy dôkaz, že spoločenstvá sapientov vo východnej Eurázii boli takpovediac kozmopolitné už pred vyše 34-tisíc rokmi. Táto vzácna fosília preukazuje, že eurázijské populácie ešte predtým rozsiahlo migrovali a často sa vzájomne stýkali, povedal Diyendo Massillani. So svojimi kolegami pri fosíliách zo Salchitu a Tchien-jüanu využil unikátnu metodiku odhaľovania prítomnosti špecifických segmentov v DNA. Zistili, že genetické základy oboch týchto pravekých sapientov obsahovali neandertálsku i denisovanskú DNA. Fascinuje nás, keď vidíme, že už predkovia najstarších sapientov vo Východnej Ázii, o ktorých máme genetické údaje, sa miešali s denisovanmi, sčasti predkami súčasných obyvateľov Ázie a Oceánie. Dokazuje to, že denisovania a sapienti sa stretávali azda ešte dávnejšie ako pred 40-tisíc rokmi, uvádza člen tímu Byambaa Gunchinsuren z Institute of Archeology of Mongolian Academy of Sciences v Ulánbátare. Zaujímavé je, že denisovanské fragmenty DNA sa pri týchto veľmi starých Východoázijčanoch prekrývajú s denisovanskými fragmentmi v genetických základoch terajších obyvateľov Východnej Ázie, ale nie s denisovanskými fragmentmi DNA súčasných obyvateľov Oceánie. Vyplýva z toho opakované nezávislé miešanie denisovanských populácií so sapientnými, doplnil Diyendo Massillani.
Zdeněk Urban
