Keď sa v júli 2017 ľadovec s označením A-68A odlomil od antarktického ľadového šelfu Larsen C, stal sa najväčšou voľne plávajúcou ľadovou plochou na svete. Odkedy driftuje v oceáne, jeho poloha a tvar boli zachytené satelitmi Európskej vesmírnej agentúry a NASA na slede 11 snímok. Vedci z Leedskej univerzity vypracovali prvé údaje o zmene tvaru ľadovca na základe informácií zo štyroch rôznych družíc. Tím najskôr z ročných satelitných meraní pred odtrhnutím sa A-68A zostavil mapu jeho počiatočnej hrúbky. Mapa odhaľuje, že A-68A bol pôvodne v priemere hrubý 232 m, v najhrubšom mieste až 285 m. Odvtedy sa však jeho veľkosť zmenšila na polovicu – z pôvodných 5 664 km2 na súčasných 2 606 km2. Od uvoľnenia sa A-68A bola jeho priemerná rýchlosť topenia 2,5 cm za deň, pričom ľadovec teraz vylučuje do oceánu 767 m3 sladkej vody za sekundu, čo je 12-násobok odtoku Temže. Veľkú časť straty objemu spôsobilo aj vytváranie menších ľadovcov. Prirodzene sa zmenili aj profily výšky ľadovca A-68A – v priemere sa zmenšil o 32 m, miestami o viac ako 50 m, celkovo približne na štvrtinu svojej pôvodnej hrúbky. Keď sa to skombinuje, zmena hrúbky a plochy predstavuje 64 % zníženie objemu ľadovca z 1 467 na 526 km3. A tak A-68A stratil svoj titul najväčšieho plávajúceho ľadovca na svete. Tým sa stáva takmer 4 000 km2 veľký ľadovec A-23A, ktorý je v súčasnosti uviaznutý vo Weddellovom mori.
Zo stránok ESA a Phys.og spracovala BP
