Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea býva vďaka svojmu zameraniu aj svojmu sídli v známej bratislavskej budove v bežnej reči občas zamieňané za to národné múzeum. Hoci je to k iným súčastiam SNM nespravodlivé, nie je to prekvapivé.
Múzeum dokumentujúce živú a neživú prírodu patrí svojím zbierkovým fondom 2,5 milióna exponátov k významným európskym múzeám. Zatiaľ čo časť svojich exponátov Prírodovedné múzeum SNM (SNM-PM) využíva pri rôznych výstavných podujatiach, jadrom zostávajú stále expozície. V uplynulých dvoch dekádach prešli takmer všetky modernizáciou. A na dôkaz, že život sa nezastaví ani v múzeu, dokonca ani uprostred pandémie, práve v súčasnosti SNM-PM pracuje na otvorení celkom novej expozície.
Rozmanitosť života
Paleontologická expozícia pod názvom Príbeh života na Zemi bola sprístupnená v roku 2012. Ukazuje vývoj a diverzitu dávnych spoločenstiev organizmov na Zemi, pripomína významné evolučné zmeny a hlavných zástupcov živočíchov a rastlín jednotlivých geologických období. Expozícia obsahuje viac ako 600 vzoriek skamenelín od najmenších organizmov až po dvojmetrový kel mamuta srstnatého. Predstavu o živote v minulosti dokresľujú obrazové i trojrozmerné rekonštrukcie paleoprostredia (diorámy) a modely vyhynutých organizmov. Verejnosti predstavuje jedného z dinosaurov, ktoré zanechali stopy vo Vysokých Tatrách, v horninách starých asi 200 mil. rokov, ale aj meter dlhého vodného škorpióna, ktorý žil asi pred 425 mil. rokmi. Nechýba najznámejší živočích poslednej ľadovej doby, ikonický mamut srstnatý v skutočnej veľkosti.
V roku 2010 bola sprístupnená nová stála expozícia približujúca živú prírodu nazvaná Zázrak prírody – biodiverzita Slovenska, ktorá doplnila už skôr otvorenú expozíciu s názvom Zázrak prírody – biodiverzita Zeme. Tieto nahradili pôvodné expozície Fauna Slovenska Variácie sveta rastlín, ktoré od roku 1960 poznalo niekoľko generácií návštevníkov. Nové expozície ponúkajú komplexný obraz o flóre a faune Slovenska a sveta, o rozmanitosti živých organizmov, vegetačných typov a ekosystémov. Mineralogická expozícia Klenoty Zeme prezentuje prostredníctvom 1 100 vzoriek viac ako 700 druhov minerálov zo slovenských aj zahraničných lokalít. Dominantami sú vzorky charakteristických minerálnych asociácií rudných rajónov Slovenska a veľkorozmerné vzorky minerálov. Zo slovenských lokalít sú to napríklad vzorky kemezitu z Pezinka, drúzy ihličkovitého antimonitu a vzorky zlata z Kremnice, strieborné minerály z Banskej Štiavnice a opály z východného Slovenska, zo zahraničných vzorky hessitu z Rumunska, kryštály azuritu v Namíbie, fluority, beryly, turmalíny, rubíny z Tanzánie, brazílske acháty a iné.
Človek v čase a priestore
Pod týmto názvom sa múzeum chystá ešte v tomto roku otvoriť celkom novú expozíciu. Prírodovedné expozície… sa venujú bohatej rôznorodej faune a flóre nielen Slovenska, ale aj celého sveta. Napriek tomu zatiaľ opomínajú jeden až príliš sebavedomý živočíšny druh, ktorý má na všetko okolo nás obrovský vplyv. Práve preto je jedným z hlavných plánov SNM-PM v priebehu tohto roku otvorenie novej expozície, ktorí zaplní medzeru a bude s zaoberať týmto zvláštnym živočíchom – človekom, uviedla pre Quark antropologička múzea RNDr. Alena Šefčáková, PhD. Pripomenula, že ľudská kostra dokáže pretrvať aj milióny rokov a teda má vysokú výpovednú hodnotu o vzhľade a spôsobe života minulých populácií. Osteologické pozostatky človeka umožňujú zviditeľniť konkrétne tváre a vlastne aj postavy samotných nositeľov a tvorcov rôznorodých kultúr. Spôsob pochovania nám môže priblížiť spoločnosť, z ktorej mŕtvy pochádzal, jej zvyky a rituály a svojím spôsobom aj jej mentalitu. Kostra je posledným fyzickým záznamom ľudského jedinca a zdrojom informácií, ktorý je možné rozlúštiť pomocou rôznych fyzikálno-biochemických metód. Pri identifikácii človeka sa vytvára vlastne jeho biologický profil, ktorý je užitočný nielen v bioarcheológii, ale aj v súdnej (forenznej) antropológii.
Antropologická expozícia Človek v čase a priestore s podnázvom Spoznaním seba spoznáme aj iných… sa bude snažiť o celkový pohľad na náš druh a aspoň stručne odhaliť niektoré vlastnosti a zaujímavosti, ktoré ho charakterizujú, uviedla A. Šefčáková. Dodala, že obsah expozície napovedia aj názvy jej častí: Kde sú naše korene?, Sme iní?, Čo môžeme vypátrať?, Človek a jeho najbližší príbuzní a predchodcovia, Človek a dedičnosť (DNA), Naši nedávni predkovia – aj lovci mamutov, Kameň v rukách človeka a Praveké umenie.
R
Otváracie hodiny
Expozície SNM-PM bývajú otvorené denne okrem pondelka od septembra do júna od 9.00 do 17.00 h, v júli a auguste od 9.00 do 17.00 h a v sobotu od 10.00 do 18.00 h. V súčasnosti je múzeum z dôvodu epidemiologickej situácie pre verejnosť zatvorené.
