Nový výskum Helsinskej univerzity naznačuje, že domestikáciu psov je potrebné chápať v zmysle konkurenčného boja o zdroje v obzvlášť nepriaznivom prostredí, ktoré prevládalo v severnej Eurázii počas druhej časti poslednej ľadovej doby pred 29 000 až 14 000 rokmi.
Počas zím bol nedostatok rastlinnej potravy, ľudia však nedokázali konzumovať ulovenú zver ako celok, jedli iba jej tučné časti. Na chudom mäse (bielkovine) človek dlhodobo neprežije, vlk to však zvláda. Ľudia nie sú úplne prispôsobení na mäsovú stravu. Ľudská konzumácia mäsa je obmedzená schopnosťou pečene metabolizovať bielkoviny, uviedla Maria Lahtinenová z Fínskeho prírodovedného múzea na Helsinskej univerzite. Podľa nej vlky na rozdiel od ľudí môžu prosperovať na chudom mäse aj mesiace.
V štúdii vedci pomocou výpočtov energetického obsahu odhadli, koľko energie by ľuďom zostalo z mäsa konzumovaných druhov (kone, losy a jelene), ktoré zväčša lovili a konzumovali v ľadovej dobe, čo boli však zároveň aj typické druhy vlčej koristi. Lovci a zberači neskorého pleistocénu v Eurázii podľa vedcov teda pravdepodobne dospeli do bodu, keď sa zamerali na lov s cieľom extrahovať mastnú dreň a mastnotu z kostí koristi, aby uspokojili energetické potreby. Veľa chudého mäsa pritom zostalo nedotknutého, a tak sa stalo dostupné ako potrava pre vlky. Paleolitický človek mal tak kvôli odlišným potravovým nárokom menšiu motiváciu vybíjať vlky, takže postupne mohlo dôjsť k ich domestikácii.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
