Samičky niektorých druhov živočíchov opúšťajú svoje mláďatá a všetku rodičovskú opateru prenechávajú svojim partnerom – otcom ich spoločného potomstva.
Od samčekov, ktoré nie sú od prírody obdarené materinským citom, si táto výlučne ženská rola vyžaduje z ich strany nezriedka invenčné riešenia. Preberajú ju však dobrovoľne – a zväčša úspešne.
Gravidný morský koník
Len málo otcov zachádza pri starostlivosti o potomstvo až tak ďaleko, ako je to známe o samčekovi morského koníka (Hippocampus guttulatus). Ten sa dobrovoľne ujíma roly gravidného samčeka. Samička morského koníka nakladie do vaku svojho partnera niekoľko stoviek vajíčok. Ten ich oplodní a následne sa sám o ne až do vyliahnutia vzorne stará. Výstelka brušného vaku samčeka produkuje výživnú tekutinu, ktorou sa rastúce mláďatá živia. Po dvoch týždňoch takejto otcovskej starostlivosti séria kontrakcií vypudí maličké morské koníky z vaku samčeka, čo nápadne pripomína skutočný pôrodný proces so všetkým, čo k nemu patrí. Pri niektorých živočíchoch nastala takmer úplná zámena snúbeneckých a rodičovských úloh.
Morský koník je najznámejší príklad gravidity samčekov. Podobný životný štýl, pokiaľ ide o starostlivosť o potomstvo, sa vyvinul aj morským ihlám (Doryrhamphus bicarinatus), obývajúcim oblasti pri západnom pobreží Švédska. Pri týchto živočíchoch nastala takmer úplná zámena snúbeneckých i rodičovských úloh. Prirodzene, ak rodičovské povinnosti preberá na seba samček, v takom prípade pri dvorení je on tým žiadanejším, a teda na pytačky prichádza samička a uchádza sa o priazeň samčeka.
Starostlivý hlaváč
Ryby sa o svoje potomstvo väčšinou nestarajú a nechávajú oplodnené vajíčka napospas svojmu osudu. Aj pri týchto vodných živočíchoch sa však nájdu výnimky. Vo väčšine takýchto prípadov zodpovednosť súvisiaca so starostlivosťou o potomstvo spočíva na samčekoch. Pri rybách nastáva väčšinou mimotelové oplodnenie – samičky nakladú vajíčka, ktoré následne samčeky oplodnia. Po tomto ľúbostnom akte obyčajne samička odchádza zo scény a samček sám začne ikry strážiť. Takýmito vzornými otcami sú samčeky našej malej rybky – hlaváča obyčajného (Cottus gobio), ktorý obýva čisté podhorské potoky a horské bystriny.
Riskantný manéver
Aj vo vtáčej ríši nájdeme vzorných otcov, ktorí vychovávajú potomstvo buď výlučne sami, alebo aspoň do určitej miery vypomáhajú pri starostlivosti o mláďatá samičkám.
V prípade tučniakov cisárskych (Aptenodytes forsteri) znesie samička vajíčko a vzápätí si ho zasunie medzi nohy, aby ho ochránila pred mrazom. Ihneď po tejto sviatočnej udalosti sa k partnerke prisunie knísavou chôdzou samček a spoločnými silami presunú opatrne vajíčko na jeho nohy. Pre tučniačích partnerov je tento manéver veľmi riskantný. Vajíčku hrozí kontakt s extrémne chladným prostredím, kde by na mraze, ľade a snehu v priebehu niekoľkých sekúnd zmrzlo. Keď sa to budúcej mamičke podarí, odoberie sa na lov potravy k moru. Starostlivosť so zahrievaním vajíčka tak zostáva v tomto ranom štádiu výlučne na samčekovi. Jedinou a najdôležitejšou úlohou budúceho otecka počas panovania zdrvujúcich mrazov, keď teplota v okolitom prostredí nezriedka klesá pod -50 °C a rýchlosť vetra dosahuje aj 200 kilometrov za hodinu, je udržať vajíčko v teple.
Otcovský pôst tučniakov
Tučniaky cisárske si nestavajú hniezda, pretože žijú v krajine večného ľadu a snehu, kde sa vtáčí príbytok jednoducho nedá kde a ani z čoho vybudovať. Samček vajíčko zahrieva v špeciálnom kožnom brušnom záhybe. Krátko pred starostlivosťou o vajíčko a potom následne o mláďa táto časť brucha opŕchne, pričom sa vytvorí dokonale tepelne izolované kožné vrecko na vyhrievanie vajíčka. Opŕchnutá koža je bohato popretkávaná cievami, a tak je tento kožný vak dokonalým tepelným inkubátorom. Udržiava vajíčko v teplote zaručujúcej úspešný vývoj zárodku. Samčeky žijú z dostatočnej zásoby vlastného tuku a robia všetko pre to, aby šetrili energiu. Zahrievajú vajíčko bez akejkoľvek cudzej pomoci dva mesiace, zatiaľ čo samičky lovia potravu v mori. Počas extrémne chladného počasia sa samčeky zhlukujú do obrovských skupín s početnosťou až päťtisíc jedincov.
Presné ako hodinky
Načasovanie liahnutia mláďat je priam geniálne zosynchronizované s návratom samičiek z mora. Táto skutočnosť doslova človeku vyráža dych. Mláďatá totiž prichádzajú na svet presne v čase, keď sa od mora vracajú v dobrej kondícii samičky, ktoré ihneď od samčekov preberajú starostlivosť o mláďatá. Až keď novopečená mamička prevezme mláďa od samčeka do svojho kožného vaku, starostlivosť partnera sa dočasne končí a môže sa pobrať na dlhú púť k zdroju potravy – k moru. Doslova na smrť vyhladovaný a zoslabnutý samček sa musí presunúť niekoľko desiatok kilometrov k morskému pobrežiu. Návrat na more pre neho znamená záchranu života. Tam niekoľko týždňov dopĺňa zásoby, stratené počas dvojmesačného dobrovoľného hladovania pri zahrievaní vajíčka. Keď sa na mori dostatočne zregeneruje, vráti sa k partnerke pomáhať s dochovaním potomka, ktorý medzičasom vyrástol na nepoznanie.
V opačnom garde
Vo svete vtákov je obyčajne samček pestrejšie sfarbený ako samička. Samčeky sa obyčajne uchádzajú o priazeň potenciálnych neviest, a tak sa musia pred nimi predvádzať, ukázať im niečo, s čím sa nemôžu popýšiť iné samčeky – krajší chvost, krídla, špecifické tvary pier.
Samičky sú menej nápadne sfarbené, aby boli čo najviac maskované v prostredí počas sedenia na vajíčkach a výchovy mláďat. Aj tu sú však výnimky, keď je samček nenápadne sfarbený a samička sa pýši pestrejšou róbou. Ani v tomto prípade to nie je samoúčelné. V takejto špecifickej situácii rolu pytača, ktorá je samičkám obyčajne cudzia, preberá partnerka. Dvorí menej pestrému samčekovi a snaží sa získať jeho priazeň.
Radšej nevyčnievať
Priam učebnicovým príkladom v tomto smere je kulík vrchovský (Eudromias morinellus), obyvateľ severskej tundry. Po znesení vajíčok samičkou všetku starostlivosť o potomstvo preberá menej nápadne sfarbený samček. Ten je pri vysedávaní znášky medzi trávou v tundre dokonalejšie maskovaný pred potenciálnymi predátormi ako pestrejšia samička, ktorú by líška polárna (Vulpes lagopus) či belaňa tundrová (Nyctea scandiaca) skôr odhalili a následne ulovili. Samčekova menšia nápaditosť takto zaručuje väčšie šance na úspešné vyhniezdenie, ako keby starostlivosť s vysedávaním znášky a výchovou potomstva prebrala pestrejšie sfarbená samička. Na voľnom priestranstve severskej tundry by klala oči všadeprítomným vyhladovaným predátorom.
Text a foto doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.
