Klasická poučka znie: Zem má štyri hlavné vrstvy: kôru, plášť, vonkajšie a vnútorné jadro. Vedomosti o zložení Zeme sa odvodzovali väčšinou z toho, čo prezrádzali vyvreniny sopiek a seizmické vlny. Z týchto nepriamych dôkazov vedci vypočítali, že horúce vnútorné jadro s teplotou až 5 000 °C tvorí iba jedno percento z celkového objemu Zeme.
Geofyzička Joanne Stephensonová z Austrálskej národnej univerzity v Canberre však tvrdí, že bude potrebné prepísať učebnice. Vedecký tím pod jej vedením totiž našiel dôkazy, že vnútorné jadro Zeme môže mať dve odlišné vrstvy, čiže vnútorné jadro by malo obsahovať v sebe ešte ďalšie jadro.
Vedci použili vyhľadávací algoritmus na prehľadávanie a porovnávanie tisícov modelov vnútorného jadra s pozorovanými údajmi z mnohých desaťročí o tom, ako dlho seizmickým vlnám trvá, kým preletia Zem. Zamerali sa na rozdiely v zložení materiálu vnútorného jadra, pretože zloženie ovplyvňuje vlastnosti seizmických vĺn. Niektoré modely naznačovali, že materiál vnútorného jadra vedie seizmické vlny rýchlejšie paralelne s rovníkom, iné ukazovali, že zmes materiálov umožňuje ich rýchlejší prechod paralelnejšie s osou otáčania Zeme. Našli sme dôkazy, ktoré naznačujú zmenu štruktúry železa, čo poukazuje na dve samostatné ochladzovacie udalosti v histórii Zeme, uviedla J. Stephensonová. Inými slovami – zmeny v štruktúre železa poukazujú na dve samostatné oblasti v jadre.
Podrobnosti sú stále záhadou, ale do našich poznatkov o vnútornom jadre Zeme sme pridali ďalší kúsok skladačky, tvrdí J. Stephensonová.
Zo stránky ScienceAlert spracovala BP
