Hubárčenie je takmer naším národným športom a niet hádam človeka, ktorý by aspoň raz v živote nebol na hubách. Hubárske úlovky sú častou témou rôznych debát, ale počas sezóny aj obľúbenou témou vysielania televízií a článkov v periodickej tlači.
Zdanlivo jednoduchá veta Už rastú! vie u niektorých našincov spôsobiť malú revolúciu. Ľudia sa zrazu začínajú ponáhľať z práce domov, aby mohli čo najskôr vyraziť do lesa, mnohí si berú dovolenku, aby už zavčas ráno mohli pátrať na svojich osvedčených hubárskych flekoch. V čase bohatého výskytu húb snáď neprejde deň, aby v hlavných televíznych správach nevysielali šot s hubárskou tematikou. Často sú to správy o rekordných úlovkoch alebo rekordných množstvách nazbieraných húb.
Bez preháňania môžeme konštatovať, že Slovensko je hubárska veľmoc. Takú obdivuhodnú pestrosť druhov a hojnosť húb by sme našli málokde. Príčinou sú najmä priaznivé prírodné podmienky, akými sú miernosť podnebia s dostatkom tepla a vlahy, výnimočne vysoká lesnatosť Slovenska, pestrý reliéf s premenlivým geologickým podkladom a bohaté zastúpenie najrôznejších druhov drevín. Preto má zber húb u nás bohatú tradíciu.
Aj niektoré okolité štáty sú ním známe a spolu s Čechmi, Poliakmi, Maďarmi a ďalšími štátmi strednej a východnej Európy tvoríme jednu veľkú hubársku rodinu. No nie všade je to tak. V niektorých európskych krajinách, ako napríklad v Anglicku alebo v Škandinávii, kde hubárčenie nemá žiadnu tradíciu, o huby ani nezakopnú a radšej si ich kúpia v supermarkete.
Kuriózny hríb dubový, ktorý vyrástol na plodnici druhého hríba
Jedlo chudobných
Kedysi sa hubám hovorilo, že je to jedlo chudobných. Naši predkovia, ktorí mali podstatne ťažší život, aký žijeme teraz my, si zberom húb vylepšovali jedálny lístok, neraz to však bola ich dôležitá strava. V súčasnosti je situácia značne odlišná. Hubárčenie je príjemným spestrením uponáhľaného života, ktoré okrem prechádzok a potrebného relaxu ponúka aj vítané spestrenie jedálneho lístka. Huby sa v mnohých ohľadoch stali vyhľadávanou kulinárskou pochúťkou. Niektoré sa dokonca stali hotovým majetkom. Napríklad hľuzovka čierna (Tuber melanosporum) je v kulinárskych kruhoch veľmi vysoko cenená a za kilogram tejto huby sa platí 800 až 1 500 €. Obľúbená je najmä vo Francúzku, kde sa podáva len v tých najhonosnejších reštauráciách.
Pre viacerých hubárov je hubárčenie vášňou porovnateľnou s vášňou poľovníka alebo rybára. Keď rastú, doma ich nik neudrží. Poznám to sám z vlastnej skúsenosti. Snáď každý hubár zažil ten slastný a príjemný pocit, keď sa vracal domov s košíkom plným krásnych húb. Ten pocit je na nezaplatenie.
Ani rastliny, ani živočíchy
Táto zdanlivo jednoduchá téma je vo svojej podstate dosť zložitá. Mnohí z nás pokladajú za huby plodnice, ktoré zbierame v lese, no nie je to celkom tak. Huby sú veľmi zvláštne organizmy. Nepatria ani medzi rastliny, ani medzi živočíchy. Tvoria samostatnú ríšu, ktorá svojimi vlastnosťami stojí niekde uprostred medzi obomi skupinami.
Huby sú veľmi nenápadné. Žijú skryto a často o ich existencii nemáme ani potuchy, no sú všade okolo nás. Dokonca ich nájdeme aj v kuchyni, v pivnici alebo na vlastnom tele. Kvasinky či plesne – to všetko sú huby. Do tejto ríše patria aj jednobunkové organizmy viditeľné len pod mikroskopom.
Vďaka hubám môžeme jesť chlieb alebo pečivo, pochutnávame si na dobre vyzretých syroch alebo pijeme lahodné vína a pivá. Okrem úžitku nám však huby spôsobujú aj mnohé nepríjemnosti. Ide najmä o plesne v bytoch alebo potravinách, dokonca aj na ľudskom tele.
Medzi najznámejšie huby patria tie, ktoré vytvárajú plodnice. Nájdeme ich v lesoch, na lúkach, v sídliskovej zeleni alebo na kmeňoch stromov. Samotnú hubu však nevidíme, pretože tá je ukrytá v zemi, v dreve alebo inom substráte. Je to podhubie, ktoré je zložené z hustej siete jemných hubových vláken rozvetvených do širokého okolia.
Výtrusy – cestovatelia
Z času na čas, keď sú vhodné poveternostné podmienky, vyrastú ako plody na strome plodnice húb, ktorých jediným poslaním je vytvorenie výtrusov. Tie sú po dozretí unášané vetrom do širokého okolia, často desiatky až stovky kilometrov od materskej plodnice.
Produkcia výtrusov je naozaj obdivuhodná. Pri priemerne veľkých plodniciach niektorých druhov sa odhaduje až na milióny, dokonca až miliardy výtrusov. Toto obrovské množstvo voľným okom neviditeľných semien húb je unášané vetrom na najrôznejšie lokality. Vo vhodných podmienkach niektoré z nich vyklíčia, drvivá väčšina však takéto podmienky nenájde a vyjde nazmar. Hubové výtrusy totiž pre svoj rast potrebujú veľmi špecifické podmienky a výživu. Nie všade ich však nájdu. Aj preto pri zbere húb niekedy prejdeme takmer celý les a o hubu ani nezakopneme, prejdeme však na iné miesto a tam sa to hubami len tak hmýri.
Huby čerpajú výživu z odumretého rastlinného alebo živočíšneho substrátu, niekedy si potrebné látky pre rast berú aj zo živých organizmov a parazitujú na nich. Zaujímavou formou výživy je tzv. mykoríza. Huba spolupracuje s hostiteľom tak, že si s ním vymieňa niektoré látky, čo je obojstranne prospešné, ide o tzv. vzájomnú symbiózu. Na takomto princípe spolupracujú huby s mnohými druhmi drevín, ale napríklad aj s našimi orchideami, ktoré sú od húb existenčne závislé.
Nápadné prepojenie húb s určitými druhmi drevín môžeme pozorovať pomerne často najmä pri hríbovitých hubách. Na základe týchto poznatkov môžeme konštatovať, že huby majú v prírode, a nielen tam, veľký a nenahraditeľný význam. Sú to práve huby, ktoré sa najväčšou mierou podieľajú na rozkladných procesoch odumretej rastlinnej a živočíšnej hmoty. Bez húb by sa zastavil kolobeh látok a energie v prírode, bez nich by sme nepoznali mnohé potraviny a nápoje.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
