Na nočnej májovej oblohe dominuje hviezda Arktúr v súhvezdí Pastier. Neďaleko vidíme jasnú hviezdu Spica v Panne. Na východ od Pastiera nájdeme Herkula s výraznou hviezdokopou M 13, ktorú môžeme vidieť aj voľným okom. Krásne vynikne aj v malých triédroch.
Nad severným obzorom v tomto období vidíme písmeno W – súhvezdie Kasiopeja. Západne od Kasiopeji nízko nad severozápadným obzorom žiari jasná hviezda Capella. Na severovýchode môžeme vidieť vychádzať súhvezdie Lýra s jeho najjasnejšou hviezdou Vega.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je počas celého mesiaca pozorovateľný po západe Slnka v súhvezdí Býk. Zaujímavé je pozorovať, ako sa každým dňom čoraz viac približujú s Venušou – Venušu nájdeme pod Merkúrom a 13. mája sa k nim pridá aj Mesiac. 28. mája budú s Venušou k sebe najbližšie a o deň neskôr už Venuša predbehne Merkúr.
Venuša takmer kopíruje východy a západy Merkúra. Nájdeme ju v Baranovi a 4. mája prejde do súhvezdia Býk. Mars vychádza nad obzor v ranných hodinách a zotrváva nad horizontom počas dňa. Pozorovateľný je preto ihneď po západe Slnka do polnočných hodín. Nájdeme ho v súhvezdí Blíženci. Jupiter vychádza v druhej polovici noci. Spočiatku o tretej hodine v noci, na záver mája o pol druhej v noci. Pozorovať ho teda môžeme v druhej polovici noci a nadránom, kým jeho jas neprežiari Slnko. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnár. Na Jupiter sa môžeme zadívať aj malým triédrom a pozorovať jeho štyri veľké mesiace. Menší ďalekohľad nám môže odhaliť aj detaily jeho atmosféry. Saturn, podobne ako Jupiter, môžeme pozorovať v skorých ranných hodinách pred východom Slnka. Vychádza približne o hodinu skôr ako Jupiter, a tak ich môžeme počas celého mája – podobne ako dvojicu Merkúr a Venuša – vidieť blízko seba. Aj Saturn nájdeme v súhvezdí Kozorožec. Urán je pozorovateľný v druhej polovici mája pred východom Slnka. Nad obzorom vychádza v polovici mája o pol piatej hodine ráno, na konci mája o pol štvrtej ráno. Nájdeme ho v súhvezdí Baran. Neptún taktiež vychádza každým dňom čoraz skôr, a tak je postupne dlhšie pozorovateľný pred východom Slnka. Pomocou ďalekohľadu ho môžeme vidieť v súhvezdí Vodnár.
Májové Eta Akvaridy
Eta Akvaridy sú meteorickým rojom, ktorý začína byť aktívny od 19. apríla a až do 28. mája nám skrášľuje nočnú oblohu. Maximum jeho aktivity pripadá na noc z 5. na 6. mája, pričom na tento rok je počet meteorov za hodinu odhadovaný číslom 60. Miesto, odkiaľ meteory zdanlivo vyletúvajú, sa nachádza v súhvezdí Vodnár blízko hviezdy Eta Aquarii.
Za meteorickým rojom Eta Akvaridy stojí Halleyho kométa, ktorej jeden obeh okolo Slnka trvá 76 pozemských rokov. 
Najbližšie bude na našej oblohe pozorovateľná v roku 2061. Zaujímavosťou je, že prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o pozorovaní tohto roja pochádzajú z roku 401. Keďže Halleyho kométa obieha okolo Slnka retrográdne, meteory sa pohybujú v protismere obehu Zeme a vnikajú do jej atmosféry veľkými rýchlosťami – až 64 km/s. Cez dráhu tejto kométy prechádza naša planéta počas roka dvakrát. Prvé stretnutie s dráhou Halleyho kométy spôsobuje vznik Eta Akvaríd a vďaka druhému stretnutiu môžeme pozorovať októbrové Orionidy.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
