Túto záhadu ešte vedci nerozlúštili, k jej vyriešeniu sa však o čosi priblížili. Nová štúdia odhalila, že podobne ako my, aj chobotnice zažívajú tzv. aktívnu a aj pokojnú etapu spánku. Pretože ľudí a chobotnice delí priepasť viac ako 500 miliónov rokov evolúcie, toto zistenie by naznačovalo, že dvojetapový spánkový cyklus sa vyvinul nezávisle dvakrát. Nemali sme s chobotnicami spoločného predka, odkedy sme boli len jednobunkové organizmy v oceáne, hovorí Marcos Frank, neurovedec z Washington State University, ktorý sa na výskume priamo nezúčastnil.
Výskumníci filmovali v laboratórnych nádržiach štyri chobotnice druhu Octopus insularis, žijúce pôvodne pri pobreží Brazílie, počas spánku. Aby kontrolovali, či živočíchy spia alebo bdejú, na obrazovke natočenej smerom k nádržiam púšťali videá pohybujúcich sa krabov alebo jemným klopkaním na stenu akvária gumeným kladivom zisťovali, či sa pohnú. Počas tichej fázy spánku bola koža chobotníc bledá a ich zrenice zúžené do štrbín. Boli prevažne nehybné a ich prísavky a konce chápadiel sa občas jemne a pomaly pohli. Počas aktívneho spánku ich koža stmavla a stuhla, hýbali očami a svalové zášklby kontrahovali prísavky a telo. Aktívna fáza trvala bežne asi 40 sekúnd, zvyčajne nastávala po dlhom tichom spánku a celý cyklus sa opakoval každých 30 až 40 minút.
Tieto dva stavy sú podobné dvom hlavným štádiám v spánku cicavcov: rýchly pohyb očí (REM), počas ktorého snívame, a pomalovlnový spánok, počas ktorého sa elektrická aktivita celého mozgu synchronizuje. Tento cyklus, prítomný aj pri vtákoch a pravdepodobne aj pri plazoch, je zrejme dôležitý na ukladanie a spájanie spomienok a upratovanie odpadu z mozgu.
Vedci však zostávajú opatrní pred vytváraním prílišných paralel. Chobotnice a cicavce majú veľmi rozdielnu architektúru mozgu. Veľmi pochybujem, že to, čo sa odohráva v ich mozgu počas týchto stavov, je presne rovnaké (ako to, čo sa deje pri cicavcoch), dodáva Jennifer Matherová z University of Lethbridge. Ale skutočnosť, že sme zachytili rôzne stavy počas spánku chobotníc, je veľmi zaujímavá.
Zo stránky Science Mag spracovala BP
